Vyberám si život na dedinke, či vidieku. Som mladá žena, ktorá už rozmýšľa kam a ako ďalej. Chcem sa osamostatniť, no moje rozhodnutie musí byť jasné. Jasné v tom, kde sa rozhodnem stráviť zvyšok svojho života.
Poslednú dobu si často predstavujem žiť život niekde na vidieku v horách. Možno som trochu v tomto patetická alebo sa cítim stará medzi mojimi rovesníčkami, ktoré sú už viac-menej rodinne založené. Niekedy si prajem odísť niekam ďaleko, kde budem mať pokoj, pohodu, relax a kde môžem len tak rozmýšľať, prehodnocovať a predstavovať si.
Chcela by som žiť niekde na vidieku alebo v nejakej dedinke. Samozrejme viac v dedinke. Podľa mňa má to isté výhody.
Ľudia sú tam priateľskí, ústretoví a dobroprajní.
Vidiek alebo dedina dáva veľa. Dáva nám okolitú krásu, ktorou je obklopená. Okolité lúky, polia, hory, ktoré nám ponúkajú svoje jedinečné miesta, svoju flóru a faunu. Ponúkajú nám zdravý pohyb v horách, lesoch. Dedina ponúka aj svoje služby, či rôzne zábavy, výročia, podujatia záležiac od danej dedinky.
Taktiež na takýchto miestach sú rôzne typy ľudí, ktorí sa niečomu venujú. Či je to rezbárstvo, včelárstvo, chov domácich zvierat a podobne. Každý jeden z nich ponúka niečo ľuďom a človek sa môže viac dozvedieť, či naučiť. Na takýchto miestach ľudia o sebe vedia takmer všetko. Je to na jednej strane dobré, no nie vždy, čo je niekedy nevýhoda. Zase povedzme si klebety sa riešia všade. Niekedy netreba ani životopis a suseda vie presne všetko do bodky. Dnes spejeme do doby, kedy si ľudia všímajú každý jeden krok toho druhého. Ja osobne som rezignovala, nech si každý robí, čo chce, veď je to jeho vôľa. Mojou vôľou je žiť život, ktorý ma bude baviť a tešiť.
Žiť ho na mieste, ktoré milujem, alebo ktoré ma očarilo.
Nepotrebujem luxus, služby ako reštaurácie, či hotely. Stačí mi dom, v ktorom budem šťastná. Dom, v ktorom si môžem urobiť všetko po svojom, v ktorom môžem privítať svojich priateľov či hostí a ukázať im okolitú krásu, zobrať ich na prechádzku, predstaviť im susedov a v pokoji si s nimi vypiť dobré víno.
Život na vidieku je lepší. Človek sa spozná s ľuďmi, ktorí tam žijú. Spozná ich slabé i silné stránky. Nájde si tam priateľov, ktorí pomôžu v akejkoľvek situácií. Človek je úzko spätý s prírodou, s okolím, ktoré mu ponúka. Keď si porovnáme už len hluk v meste a na dedine, je to rozdiel, nehovoriac o vidieku. Nejde o to, že človek sa časom môže stať introvertom, pretože nebude v rozruchu medzi ľuďmi, ale o to, že bude šťastnejší a spokojnejší.
Zobraziť celú galériu (3)Koniec koncov introvert môže byť, či už v meste alebo na dedine, prostredie ho veľmi nezmení. Mesto často láka ľudí pre svoje služby. Človek môže ísť do na nákupy, najesť sa alebo len tak do kina a milión ďalších vecí. Ale na čo nám sú, keď prídeš do bytu, či domu a nemáš tam to svoje, čo je tebe krajšie a lepšie?
Úprimne nedokážem si samú seba predstaviť v byte medzi niekoľkými stenami. Áno, možno na chvíľu, dočasne, z donútenia alebo v krajnej núdzi. Ja si predstavujem svoj domček niekde na dedinke, či vidieku s krásnym výhľadom, terasou a bohatou záhradou. Prečo ma to tak láka? Možno tým, že mám rada zvieratá, prírodu, kvety. Možno ma to fascinuje mať už svoj život pevne v rukách.
Určite žiaden človek nebude tak odklonený od civilizácie, keď bude žiť na dedine, či vidieku. Predsa každý z nás pracuje a potrebuje služby mesta, od ktorých sme závislí. No ja to chcem minimalizovať. Minimalizovať veci, akým je ruch mesta, zbytočne prehnané nákupy ako to my ženy máme radi, obmedziť stravovanie sa v reštaurácií. Samozrejme je to našou súčasťou, ktorej sa len tak nevyhneme, hlavne my ženy.
V okolí prírody sa žije lepšie. Od malička žijem v dedinke obklopenou krásnymi vrchmi. Úprimne niekedy ma láka mesto a život v ňom, ale iba na chvíľu. Keď človek má možnosť žiť aspoň na chvíľu v meste, ako som to mala ja, vie si uvedomiť, čo je pre neho lahodnejšie. Pre mňa je príjemnejšie pracovať niekde v meste, robiť prácu, ktorá ma baví a po práci ísť autom vychutnať si kávu do pokojného prostredia obklopenými vrchmi, do môjho domova.
