My ženy sme divné stvorenia to snáď vie každý. Hlavne v rozhodovaní. Vieme, že nám chlap ublíži a nie je pre nás vhodný, ale aj tak za nim utekáme. Často robíme pre nich veci, ktoré by sme v živote neurobili, dokonca sa aj ponižujeme. A v mojom prípade to nebolo inak.
Všetko to začalo na chate môjho priateľa, kde oslavoval narodeniny. Samozrejme nechýbali ani iné baby. Bavili sme sa ako na každej chate, keď som si uvedomila, že Marko nie je vedľa mňa. Otvorila som dvere do chaty a našla ho v posteli s inou babou. V tom momente som sa psychicky zrútila. Začala som hysterčiť a kamarátka ma musela z chaty odviezť. Na druhý deň sa mi začal prosiť a plakať, že ma ľúbi (klasika). Ja zaslepená láskou som mu odpustila, ale bola to chyba! Všetko sa zhoršilo. Klamal mi, podvádzal ma a ubližoval. Kamaráti boli na prvom mieste a ja som bola nikto. Nakoniec sa so mnou rozišiel. Povedal mi, že ku mne nič necíti. To ma položilo.
Snažila som sa, aby sa ku mne vrátil, obviňovala som seba, že chyba je vo mne a nie v ňom. Chcela som skončiť, odísť, zomrieť. Začala som sa ponižovať , vyvolávať mu, chodiť za ním. Toľkokrát som rozmýšľala nad smrťou, že bude lepšie ak odídem, veď aj tak som zbytočná. Nikto ma nechápal. A to: ,,neboj príde iný“ ma privádzalo do šialenstva, nechcela som iného, ja som chcela jeho! To, čo sa vtedy odohrávalo v mojom vnútri netušil nikto.
Chodila som ako bez duše. Vedela som, že musím zo sebou niečo robiť. Myslela som si, že ak si nájdem iného chlapca tak na ,,starého“ zabudnem a ak uvidí, že môžem mať aj iných tak sa vráti. Samozrejme tak to nebolo. Pochopila som, že v živote nemôžeme mať všetko čo chceme, a nechala som ho odísť..
Boli to časy, ktoré neprajem nikomu dokonca ani jemu. Život nám dáva len tie situácie, ktoré vie, že zvládneme. Každá máme svoju hrdosť a žiaden nám o to nestojí. Uvedomte si, že všetky sme krásne sebavedomé ženy, tak nedávajme hlavy dole, ale nosme ich vztýčené. Zlomené srdce sa zahojí, ale jazvy ostanú. Sú to jazvy, ktoré nám ukázali, ktorých chlapov nechceme. Verte, že raz všetci stretneme chlapa, ktorý si nás bude vážiť. Možno to bude zajtra, možno o rok, možno o desať, ale on príde. A vtedy pochopíme, prečo sme si museli tou tŕnistou cestou prejsť.
