Ktosi mi raz povedal, že čo vyžaruješ, to priťahuješ. A tak sa mi natíska otázka: ,, Čo som vyžarovala ja, keď som si pritiahla do života teba?“

Kričala som ,, poď a zlom mi srdce?ʺ Asi áno. Uvedomujem si svoj podiel viny na tom, kde sme. Vlastne som to celé začala. Ty si sa len nechal unášať. Ja som sa zamilovala, beznádejne.. a hľadala ťa.. kým som ťa nenašla..
A zrazu si bol v mojom živote. Ty, môj sen, moja túžba, moja láska. Bola som taká šťastná. Zdalo sa mi to ako rozprávka. Ja som našla svojho princa a ty si mal mňa.

foto: tumblr.com

A mal si všetko zo mňa. Moju dušu, moje srdce, moje telo, môj život, všetko patrilo tebe. Svet okolo prestal pre mňa existovať. Nepotrebovala som nič. Mala som predsa Teba. No ty si to však všetko mal bez toho, aby si čokoľvek urobil…ani si neurobil.. Nikdy. Nič.

Bola som vtedy príliš zaslepená láskou k tebe. Bol si v mojich očiach až príliš dokonalý nato, aby som si všimla, že ťahám celé to bremeno sama. Budovala som dokonalú stavbu, no sama. A hoci sa mi zdalo, že moje dielo je perfektné, ty si vtedy už bol na inej ceste.

foto: pinterest.com

Všimla som si neskoro, že nekráčame rovnakým smerom. Asi som bola príliš slepá, aby som si všimla, že ty si už dávno preč. A ja som ostala stáť sama, medzi chladnými múrmi, ktoré mi už nedávali teplo. Bol si preč. Ani neviem ako, kedy.. Zmizol si ako tieň. Mňa si nechal samú, so zlomeným srdcom a so slzami v očiach. Zničil si môj sen, mňa.

A teraz sa vraciaš? Znova sa objavíš a chceš späť náš sen?
Lenže ja už nie som to hlúpe dievča, ktoré sa beznádejne zamilovalo a bolo naivné a plné ilúzií. Možno mi stále bije srdce 2-krát rýchlejšie, keď ťa zbadám. Možno stále túžim po tvojich bozkoch, objatiach, po tebe.. ale už nedostaneš nič, len tak.. Odteraz nechávam boj na teba. A ak nechceš bojovať, nebojuj. Ale tak sa naše cesty viac neskrížia.

cover foto: tumblr.com