Zdravím ťa starý môj priateľ,

chcela som začať tento list s vetou na čo by som chcela zabudnúť , ale klamala by som seba.

Chcela by som zabudnúť na niečo ohľadom teba?

Asi áno.

Zabudnúť na to, že tu už nie si.

Nie si tu teraz, keď mi neskutočne chýbaš.

Je ťažké rozlúčiť sa s niekým, kto stále žije, ale odišiel z nášho života.

Nechcela by som zabudnúť na nič z nás, na to čo bolo a nechcem si stále predstavovať, to čo by mohlo byť.

unsplash.com

Tak teda, aká bola naša láska?

Kedysi bola ako oheň.

Ako oceány a moria sveta, plná pokladov.

Ako teplý vánok, ktorý mi vial vo vlasoch.

Ako sen.

Bola taká akoby nikdy nemala skončiť.

No život má občas zvláštny zmysel pre humor.

A rozdelí aj to, čo vyzeralo, že by mu večnosť patrila.

Neviem, aká je naša „láska“ teraz.

Asi je chladná ako zimná krajina, ale sú dni, keď na ňu slnko vrhá lúče a všetko sa krásne ligoce.

Asi je ako otvorená rana, pomaly sa na nej vytvára chrasta.

Asi je ako rozbitý pohár, všade je sklo rozlietané.

unsplash.com

Premýšľam nad tým všetkým, čo sme spolu zažili.

Dnes viem, že spomienky sa dajú milovať.

Kým si bol?

Chlapec s očami ako jeseň a úsmevom ako Holywood star.

Chýbajú mi tie bláznivé dni.

Veď vieš ty&ja .

Nie ako partneri, ale ako kamaráti.

Smiali sme sa všetkým tým čo nás chceli rozdeliť a predsa nás rozdelili.

Vravel si, že láska niekedy nestačí.

Dnes ťa vidím s inou.

Nehnevám sa na ňu ani na teba, veď vieš, že každý si má právo vybrať svoje vlastné šťastie.

Ona je tvojim.

Asi.

Dúfam, že ju miluješ aspoň tak ako si zvykol mňa.

variety.com

Možno sa raz stretneme znova.

Už ako starí známi.

Obaja budeme mať na prste obrúčky a po kaviarni nám budú behať naše deti.

Ale aj keby nie, budem rada, že som mala šancu spoznať niekoho ako ty a zažiť tie krásne okamihy.

Ale aj tie zlé, ktoré ma veľa vecí naučili.

„Tu me manques jusqu’au moment où nous nous rencontrons encore mon ami.“- Amélie  

(Budeš mi chýbať, kým sa nestretneme znova, priateľu)