Som si istá, že vieš, čo je to strach. Ur­čite si sa nie­čoho bála alebo sa stále bo­jíš… pa­vú­kov, tmy či o svo­jich blíz­kych…

Často sa mi nie­kto zdô­ve­ril, že sa bojí lásky, ci­tov, vzťa­hov, skla­maní. Bojí sa ot­vo­riť, ve­riť a mať nie­koho na­ozaj rád. Rad­šej si udrží bez­pečný od­stup a ostane nad ve­cou, akoby mal ne­skôr pla­kať a biť si hlavu o stenu, pre­tože všetky vzťahy vraj kon­čia rov­nako a v dneš­nej dobe vraj rých­lej­šie než jedno ročné ob­do­bie.  Vraj sa už nedá ni­komu ve­riť a vzťahy sú ilú­ziou vy­tvo­re­nou v ľud­skej hlave. Všetci chlapi sú svine a ženy rov­naké. Svet je zlý, preto je vraj lep­šie ostať sám…

31066249031_db0b588ffa_k

foto: thought­ca­ta­log.com

Mu­sím sa pri­znať, že chvíľu som mala po­dobný ná­zor na vzťahy aj ja.

Teba som však ne­ča­kala.  Pri­šiel si do môjho ži­vota ne­oh­lá­sene, no už od pr­vej chvíle som ve­dela, že si úžasný člo­vek.  Za­čala som si ťa po­stupne ob­ľu­bo­vať, a tak sa zá­ro­veň aj tro­chu báť brať ťa prí­liš vážne. Bolo mi s te­bou ako s ni­kým iným, no zá­ro­veň som sa bála ísť k tebe bliž­šie. Bála som sa, že ma skla­meš, že to je len hra, že sa po­pá­lim. Bála som sa, že na teba vsa­dím všetko a všetko stra­tím. Mala som pri­ro­dzenú po­trebu chrá­niť sa, aj keď mi niečo vo vnútri šep­kalo, že tu je strach zby­točný.  Viem, že si ob­čas moje re­ak­cie ne­chá­pal, ver mi, že boli chvíle, keď som sebe ne­ro­zu­mela ani ja sama.

Ni­kdy som ne­bola práve ten „naj­ci­to­vejši prí­pad“, ale dnes ti patrí moje veľké ĎA­KU­JEM za tvoju tr­pez­li­vosť a za všetko, čo pre mňa ro­bíš. Ďa­ku­jem, že som ťa spoz­nala a že pri mne sto­jíš. Ďa­ku­jem, že ro­bíš môj svet kraj­ším a že mô­žem stáť po tvo­jom boku. Ďa­ku­jem, že ti mô­žem ve­riť.  Ďa­ku­jem, že sa pri tebe ne­mu­sím ni­čoho báť…

Komentáre