Jedného dňa som vo fitku spozorovala ženu, ktorá ma hneď v prvom momente namotivovala podať lepší výkon. Ako? Už len tým, že som videla, ako veľmi miluje to, čo robí. Rozhodla som sa s ňou spraviť rozhovor, aby som zistila niečo o jej športovom živote.
Volá sa Miška Kanuščáková, má 24 rokov, je to certifikovaná osobná trénerka, výživová poradkyňa, taktiež poradkyňa vo výžive v športe a v neposlednom rade bikini fitnesska.
Jej najväčšie úspechy v bikini fitness sú:
- 2. miesto na majstrovstvách Európy, juniorky
- 4. miesto na majstrovstvách sveta, juniorky
- 6. miesto na majstrovstvách sveta, ženy
1. Ako si sa vlastne dostala k bikini fitness? Bol to odjakživa tvoj sen, alebo to bolo náhle rozhodnutie? Kedy v tvojom živote nastal ten moment, keď si si povedala, že toto je pre teba to „pravé orechové“?
Cvičenie a pohyb ako taký som mala rada odjakživa, avšak ambíciu venovať sa tomu profesionálnejšie som nemala. Tento nápad, skúsiť niečo také, prišiel v podstate spontánne, a to najmä túžbou dotiahnuť niečo dokonca (keďže som mala často tendenciu veci začať a nedokončiť). Vážne som nad tým začala uvažovať po prečítaní rozhovoru s veľmi úspešnou bikini fitnesskou Sabinou Plevákovou. Toto rozhodnutie považujem za jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote – našla som v ňom seba, to, čo ma napĺňa a v neposlednom rade ma táto cesta učí cieľavedomosti a sebadisciplíne.
2. Môžeš mi stručne opísať deň v tvojom pracovnom týždni, keď si pred súťažou? Aký je tvoj režim a stravovanie?
Predsúťažný režim je naozaj veľmi prísny a akékoľvek poľavenie, branie vecí na ľahkú váhu či rozptyľovanie by sa mohlo negatívne odraziť na výsledku, čo by som si mohla ešte dlho vyčítať. Trénujem dvojfázovo – ráno hodinové „kardio“ a poobede silový tréning – šesť dní v týždni (vyskúšala som viacero systémov, avšak takýto mne osobne vyhovuje najviac). Strava je prísna, „čistá“, presne prepočítavaná a mení sa podľa toho, v akej fáze prípravy sa nachádzam, ako vyzerá forma, ako sa cítim apod. V predsúťažnom období sa to točí najmä okolo kuracích pŕs, rýb, ryže, zeleniny, vajíčok, ovsených vločiek.
3. Aký je rozdiel medzi zdravým životným štýlom a režimom fitnessky? Je to, čo robíš so svojím telom, v súlade s tým, čo je dobré pre zdravie?
Rozdiel je najmä v tom, že predsúťažný režim je o dosť prísnejší, popravde už toho veľa so zdravým životným štýlom nemá, avšak aj napriek tomu sa tu dá dodržať aká-taká zdravá hranica, dá sa vyhnúť extrémom a udržať telo v pohode. Avšak na to treba trpezlivosť, vedomosti, poznať svoje telo a jeho reakcie a nechcieť tlačiť na pílu. A práve tieto podmienky, bohužiaľ, mnoho pretekárok nie je schopné dodržať, čo sa samozrejme odrazí. Mimo prípravy (ale maximálne, ako je to možné, aj v príprave) sa už snažím stravovať vyvážene, dopriať telu všetko potrebné a nestresovať ho veľkým tréningovým objemom.
4. Ako často zažívaš pocit, že to chceš vzdať? Boli aj okamihy, keď si s tým chcela nadobro skončiť?
Tento pocit zažívam, úprimne, často. Motivácia dokáže rýchlo prísť, ale aj rýchlo odísť, a práve preto je dôležité vybudovať si sebadisciplínu, vedieť čo a prečo chcem, aj keď nie je všetko ružové a ideálne. Keď je už človek dlhodobo v kalorickom deficite (hladný, unavený) a či má, či nemá chuť a energiu, musí si poctivo odtrénovať každý jeden tréning, tak je občas normálne, že jediné, čo chce, je vykašlať sa na to a poriadne sa najesť :-D.
5. Takýto režim si vyžaduje neskutočné odhodlanie. Odkiaľ berieš motiváciu? Čo ťa poháňa vtedy, keď sa ti vôbec nechce cvičiť a máš to chuť zabaliť?
Poháňa ma v prvom rade to, že súťaž sa blíži a nechcem urobiť krok vzad, ale minimálne byť na takej úrovni, ako poslednú sezónu. Túžba pohýnať sa vpred, nezapadnúť do priemeru (myslím tým zapadnúť medzi ľudí, ktorí si nestoja za svojimi plánmi a cieľmi a chýba im zapálenie pre niečo). Poháňa ma ten pocit, ktorý príde po každom tréningu, že som to dala naplno, pocit po sezóne, keď sa obzriem dozadu a vidím ten kusisko cesty, ktorý som prešla a viem, čo všetko za tým bolo. A práve to nepodliehanie svojmu pohodliu ma posúva za každým niekde úplne inde.
6. Je podľa teba pravda, že dvíhaním činiek dvíha človek sám seba?
Jednoznačne áno. Človek sa učí „zabrať“, zmobilizovať všetky svoje sily a učí sa tým zvládať veci, ktoré sa na prvý pohľad zdajú nad jeho sily – a to všetko vie potom prenášať aj do iných oblastí života – mimo fitness centra.
7. Prečo by sa ženy nemali obávať silového tréningu?
Pretože práve silový tréning buduje svalovú hmotu (nebojte sa, nebudete vyzerať mužne – získať každý gram svalu je beh na dlhú trať a kiež by to bolo také jednoduché, ako si mnoho žien myslí), vďaka svalovej hmote sme pevné, vyformované, získavame pekné ženské krivky, zrýchľujeme si metabolizmus, zlepšujeme svoje zdravie a náladu.
8. Čo považuješ za najväčší úspech svojho života?
Za najväčší úspech považujem to, že som sa aj po neúspechoch nevzdávala, ale zamakala za každým ešte viac, že som sa z pretekárky takmer na poslednom mieste prebojovala do reprezentácie SR a dostala sa tak na majstrovstvá Európy, kde som skončila hneď druhá za svojim vzorom, ktorý som roky sledovala a na majstrovstvá sveta medzi najlepšie pretekárky. Vždy mohol byť výsledok ešte lepší, ale robím vždy maximum, aby to bolo stále o čosi lepšie.
Foto: facebook.com (Miška Kanuščáková)
9. Svoj jedálniček dodržiavaš striktne alebo si občas dopraješ? Ako často si dáš niečo nezdravé?
V príprave nie je priestor na nijaké poľavenie, ani v strave, ani v tréningoch, ako som už spomínala vyššie. Mimo prípravy mi vyhovuje zdravé a vyvážené stravovanie, ale, samozrejme, občas si aj ja doprajem, keďže som veľký gurmán a na dobrom jedle si rada pochutím. Samozrejme, v norme, aby som nebočila od svojich cieľov.
10. Vidíš v niekom svoj vzor? Kto to je? Prečo ťa inšpiruje?
Od začiatku mi bola najväčším vzorom Sabina Pleváková, ale motivuje ma viacero pretekárok a aj nesúťažiacich, ktoré na sebe pracujú a dokázali sa vďaka svojej snahe a pracovitosti niekam vyšvihnúť.
11. Ako bolo na majstrovstvách sveta v Dominikánskej republike? Bola to dobrá skúsenosť, alebo naopak? Čo ťa tam najviac prekvapilo?
Na Dominikánsku republiku mám veľmi krásne spomienky, ale to najmä vďaka ľuďom, ktorých som tam spoznala – a to je to, čo sa mi na tom celom páči úplne najviac. Človek sa stretáva a spoznáva ľudí, ktorých srdce bije pre to isté, chápu váš štýl života, vedia vás potom podporiť, pomôcť a pevne verím, že tieto vzťahy sa neprerušia ani vzdialenosťou. Aká skúsenosť ma prekvapila? Že ľudia, ktorí niečo dokázali vlastnou snahou a vedia, čo tá cesta obnáša, sú najviac pokorní, ľudskí, skromní a ochotní pomáhať.
12. Ako veľmi ti cvičenie zmenilo život resp. ako vyzeral tvoj život predtým, než si na sebe začala makať?
Život mi to zmenilo o 180 stupňov. Viem, čo ma napĺňa, viem, kam chcem, aby sa môj život uberal, naučilo ma to sebakontrole, cieľavedomosti, naučilo ma to nevzdávať sa a posúvať sa stále ďalej.
13. A teraz najdôležitejšia otázka. Myslíš si, že to celé stojí za to?
Už z mojich predchádzajúcich odpovedí vám musí vyplývať, že áno – stojí to za to. Mnohých vecí sa musíte v príprave vzdávať, ale ono sa vám to mnohonásobne vracia späť.
