Minulosť krajín a volebných práv je vo všetkých ohľadoch veľmi zaujímavá. Od počiatku vzniku spoločenských systémov sa však, vo väčšine prípadov, mali možnosť ku chodu štátu vyjadrovať len muži. Avšak ženské zastúpenie s tým nebolo (právom) celkom stotožnené a preto začali v mnohých prípadoch protestovať za svoje prirodzené práva.
Od roku 1920, teda roku, keď ženy získali právo voliť v bývalom Československu uplynulo 100 rokov. Aká však bola situácia v ostatných krajinách?
Medzi prvé krajiny, ktoré odsúhlasili zákon ohľadom ženského práva voliť a byť volenou patril Nový Zéland (1893), Austrália, Fínsko, Dánsko a Nórsko. Hneď za nimi nasledovalo Rusko, neskôr Rakúsko, Poľsko, Veľká Británia a Nemecko. Českoslovesko zákon prijal v roku 1919, avšak na území Slovenska vstúpil do platnosti až v roku 1920, pričom jeho súčasťou bolo vyhlásenie, že ženy sú vo všetkých smeroch a oblastiach postavené zarovno s mužmi.
Tento zákon prijímali v rokoch 1920-1945 viaceré krajiny, avšak po 2. svetovej vojne, teda po období, keď miera klasifikácie žien rapídne stúpla toto právo uznali aj viaceré európske štáty ako napríklad Francúzsko, Taliansko, Maďarsko, Slovisnko, ale aj Japonsko. Poslednou krajinou, ktorá tento zákon prijala bola Saudská Arábia v roku 2015.
Hromadné uzákonenie práva žien voliť sa pripisuje najmä obdobiam po 1. a 2. svetovej vojne, pričom dôvodom bola už spomenutá stúpajúca miera klasifikácie žien v rôznych oblastiach, ale aj usporadúvanie pochodov za ich nezávislosť a základné práva, ktoré boli v mnohých kútoch sveta dlho potlačované. V súčastnosti sa v takmer každej krajine, kde sú ich práva obmedzované nachádza organizácia či právnická kancelária, ktorá sa ku tejto situácii snaží pristupovať ako ku dlhodobému problému a zmeniť ju ku lepšiemu.
