V jednu chvíľu je to pre teba najlepší človek na svete, pozeráš sa na neho ako na Boha a srdce ti pri myšlienke na neho horí láskou. Zrazu akoby niekto luskol prstami a ty ideš vybuchnúť od hnevu, len čo začuješ jeho meno. Ten, koho si tak milovala, je zrazu niekým, koho neznášaš. Je zvláštne, aká obrovská môže byť nenávisť po rozchode.
Keď niečo nedopadne dobre – podľa našich predstáv, ba dokonca, ublíži nám to, je jasné, že v nás nebudú žiť pekné a pozitívne pocity. Je úplne normálne cítiť zlosť, sklamanie, i niečo tak silné, ako je práve nenávisť. No nie je zvláštne, ako rýchlo ju vymeníme za lásku? Ako je vôbec možné, že by sme najradšej ublížili niekomu, koho sme chceli donedávna ochraňovať ako oko v hlave?
Nenávisť po rozchode je prirodzená
Ale zároveň aj veľmi toxická. Najhoršie na nej je to, že po tom, čo ti ublížil on, si naďalej ubližuješ aj ty sama, pretože v sebe živíš práve tie zlé myšlienky a pocity. Berú ti energiu, kazia náladu a robia z teba jednu kôpku nešťastia. Keď máš zlomené srdce, nevyhneš sa tomu. Ale je len na tebe, ako rýchlo sa toho všetkého zbavíš a spravíš krok vpred.
View this post on Instagram
Je ľahké povedať ti, aby si na neho zabudla a vykašľala sa na to, že ti ublížil. Ale takto to nefunguje. Veď sme ženy, vieme, ako vie bolieť, keď prídeme o lásku, no nie? Nie sme vždy anjeli, v takýchto prípadoch sa v nás prebúdzajú snáď čerti. Keď nás prejdú slzy, jediné, čo by nám urobilo radosť, je jedna pekná facka pre ex. Len tak, aby sa nám uľavilo. Problém však nastane vtedy, ak túto nenávisť v sebe budeme prechovávať dlhšie, než je to vhodné.
Keď sa chceš na bývalého hnevať, je to v poriadku. Ak kvôli nemu plačeš, je to v poriadku. No nie je v poriadku to, že v sebe budeš nosiť zlosť aj po dlhých mesiacoch či rokoch. Jemu to neublíži, tebe áno.
