Aj ty tú­žiš po šťast­nom ži­vote? Dáni sa po­va­žujú za naj­šťast­nej­ších na svete a asi na tom niečo bude. Všade majú jemné sve­tielka či sviečky, prí­jemné farby a dobré jedlo. Dáni žijú spô­bom ži­vota „hygge“, no sú šťastní vďaka „lykke“. Čo to „lykke“ zna­mená? 

Je zrejmé, prečo Dán­sko patrí me­dzi naj­šťast­nej­šie kra­jiny sveta. Nie­len že pre­vláda vy­soká miera rov­no­váhy me­dzi pra­cov­ným a sú­krom­ným ži­vo­tom, majú prí­stup k bez­plat­nému aka­de­mic­kému vzde­la­niu a vlaky cho­dia na­čas. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že v po­rov­naní so zvyš­kom sveta dr­žia pr­ven­stvo aj v množ­stve spot­re­bo­va­ných svie­čok na jednu do­mác­nosť.

Au­tor pr­vej knihy o hygge, s me­nom Meik Wi­king mi­nulý rok vy­dal nový best­sel­ler „lykke“. Zá­ro­veň je aj ria­di­te­ľom In­šti­tútu pre vý­skum šťas­tia, ktorý do­ká­zal, že Dáni pred­behli aj Nó­rov a sú naj­šťast­nejší ľu­dia na svete. Vo svo­jej knihe po­sta­ve­nej na ve­dec­kých zá­kla­doch sa tak snaží ob­jas­niť, ako to títo „vý­ni­moční“ ľu­dia ro­bia.

Lykke je dán­ske slovo pre šťas­tie. Dáni sú veľmi spo­kojní ľu­dia, ktorí mi­lujú svoj ži­vot a tak sa od nich mô­žeme veľa na­učiť. Ni­kto ne­musí emig­ro­vať do Dán­ska, aby do­sia­hol šťas­tie. Mô­žeš sa však od Dá­nov in­špi­ro­vať rôz­nymi tipmi a trikmi, vďaka kto­rým bu­deš mať šťastný a spo­koj­nejší ži­vot.

Zna­mená to však, že sú Dáni do­ko­nalí? Nie, no Dán­sko po­núka svo­jim ob­ča­nom re­la­tívne dobré pod­mienky pre vy­sokú kva­litu ži­vota a šťas­tia. Spô­sob ich ži­vota je pre­dur­čený na spo­koj­nosť a z nie­kto­rých ich zau­ží­va­ných zvy­kov by sme si na­ozaj mali vziať prí­klad.

Šťas­tie sa síce nedá me­rať, no dá sa veľmi ľahko zis­tiť, ako sa dané kra­jiny cí­tia. Dáni pat­ria me­dzi naj­väč­ších spot­re­bi­te­ľov kávy na svete a hneď za nimi na­sle­dujú Fíni. Uro­bia si pre­stávku, sadnú si, za­sta­via sa a šálku si vy­chut­ná­vajú. K tomu si do­prajú sladký ško­ri­cový ko­láč a uží­vajú si siestu zvanú „fika“. Aj to je štýl ži­vota, Hygge, ktorý pre­fe­rujú.

zdroj: unsp­lash.com

Ako sám Wi­king ho­vorí, o pia­tej po­po­ludní všetci od­ídu z práce, sadnú na bi­cykle, od­ídu do­mov, dve ho­diny sa hrajú s deťmi, uro­bia nie­komu cu­dziemu ra­dosť, za­pá­lia si sviečky a po­sa­dia sa pri TV, kde sle­dujú th­ril­ler o psy­cho­pa­tic­kom pe­do­fi­lovi na úteku.

V knihe je spo­me­nutý tak­tiež tzv. Shin­rin-yoku, v pre­klade lesný kú­peľ alebo teda na­sá­va­nie at­mo­sféry lesa. Ide o po­malé pre­chádzky, po­čas kto­rých si ve­dome vy­chut­ná­vate vôňu lesa, zvuky, farby a to pri­náša po­cit šťas­tia.

Kým v zá­pad­ných kra­ji­nách ľu­dia z práce často ne­od­chá­dzajú skôr ako 17:00, Dán, ktorý by v tomto čase pra­co­val, je podľa slov au­tora po­va­žo­vaný za po­di­vína. Svo­jim ob­ča­nom prosto vy­tvá­rajú pod­mienky na to, aby mali do­sta­tok času ve­no­vať sa svo­jím blíz­kym a tak umož­nili vy­tvo­re­nie rov­no­váhy me­dzi pra­cov­ným a ro­din­ným, resp. osob­ným ži­vo­tom.

Ak sa chceš do­zve­dieť o Lykke viac, od­po­rú­čam knihu od Maik Wi­kinga- Malá kniha Lykke -Dán­ska túžba po šťast­nom ži­vote. 

Komentáre