Záludná otázka však?
Lámali sme si s tým hlavu, kým sme boli teenagerky, no lámeme si s tým hlavu aj keď sme dospelé. A možno ešte viac. Kým v detských časoch nám úplne postačila odpoveď na otázku: „Tak budeme spolu chodiť ?“ Dnes je to omnoho komplikovanejšie. Ľudia, ktorí sa k sebe správajú ako partneri sa nazývajú kamarátmi a tí, ktorí spolu dlhodobo chodia sa nesprávajú ako partneri. Podľa čoho však dokážeme povedať, či už „sme spolu“, alebo sa pokúšame o niečo nedefinovateľné? A kedy sa môžeme oficiálne prehlásiť za zadané?
Asi ťa sklamem, ale oficiálny časový úsek ti nedá asi nik. Je to individuálne a hlavne o pocite, vás oboch. Ja sama z vlastných skúseností dokážem povedať, kedy som tušila, že z toho nič nebude, aj keď som sa snažila samú seba presviedčať, že niekam to smeruje. Svoj šiesty zmysel treba počúvať. Najprv sa s tebou podelím o svoju skúsenosť, kedy som vedela, že spolu chodíme a kedy naopak, som to chcela vedieť, no nikdy sa tak nestalo.
Stretávali sme každý týždeň. Bolo to veľmi príjemné a mala som pocit, že si naozaj dobre rozumieme. Vedeli sme sa spolu zasmiať a chémia fungovala na 100 %. Časom som však začala mať pocit, že už je najvyšší čas, aby sme si definovali, čo vlastne sme. A presne tento pocit mi prezradil, že asi nie je všetko v poriadku. Veď predsa, ak sa stretávaš s človekom, s ktorým ste sa aj zblížili, musíš vedieť, či ťa má rád a chce ťa aj ako partnerku. Otázka, čo vlastne sme, tu nie je na mieste. On sa správal veľmi neisto. V jednej chvíli mi dával najavo, že som jeho dievča, v druhej bol však odmeraný a držal si odstup. Toto chodenie – nechodenie trvalo približne rok a nakoniec z toho aj tak nič seriózne nebolo. Ani po takom dlhom čase som ho nedokázala nazvať svojim partnerom.
Úplne iné to bolo s mojim súčasným partnerom. Všetko sa už od začiatku vyvíjalo tak, ako má. Príjemné prvé rande, pokračovalo v ďalšie. Nič nebolo unáhlene, no ani na okamih som nezapochybovala, ako to so mnou myslí. Prirodzene sme prešli do štádia, kedy sme sa obaja začali nazývať svojimi partnermi. Celé to bolo presne také, aké to má byť. S postupnosťou, akú to má mať. To, že sme spolu som vedela od chvíle, kedy sme sa prvýkrát pobozkali a odvtedy to už bolo prirodzené. Bez zbytočných otáznikov a pochybností.
Pridám ti však aj výpovede iných žien o tom, kedy zistili, že sú zadané.
„Po prvom rande sme sa s priateľom dohodli, že sa stretneme každý deň v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov. Okamžite sme boli tým druhým posadnutý. Nepamätám si to úplne presne, ale myslím, že to bolo po tých dvoch týždňoch, kedy sme sa v jeden večer na seba pozreli a povedali ´Takže sme oficiálne spolu, však?´ A bolo to. Dnes je to dva roky, čo sme spolu a myslím, že nás naše inštinkty nezradili.“ E., 26
„Vedela som, že chcem byť so svojim frajerom už po dvoch týždňoch. Všetko som chcela robiť s ním a nálepka (čo sme), bola pre mňa veľmi dôležitá, pretože som cítila, že ak budeme spolu, budeme iba napredovať. Prečo teda do toho nespadnúť, aj keď sa to zdá byť skoro? Obaja sme od prvého rande vedeli, že nemáme záujem o nikoho iného a ako žiarlivec som sa o tom uistila v skorom začiatku nášho vzťahu, takže som sa uchránila pred: „poďme randiť a tvárme sa v pohode, ale pri zistení, že spíš s niekým iným budeme mať prehnané reakcie a v noci tajne čítať jeho správy“. V podstate si myslím, žeby ste mali vymedziť vzťah ak: A) Obaja ste do seba blázni (nehrajte zbytočné hry a buďte spolu) B) Máte problém s druhou osobou, alebo so sebou, pričom neviete byť monogamní – vyhnete sa tak zbytočnému utrpeniu, kedy si jedne myslí, že ste spolu a druhý nie. “ Ch., 24
„Môj súčasný partner sa ma opýtal, či sme oficiálne spolu asi po mesiaci a ja som si pomyslela: „Nechodíme spolu, prestaň ma stresovať touto otázkou“. Boli sme v poslednom ročníku na strednej a obávala som sa dať s ním do vzťahu, pretože som vedela, že po maturite sa možno presťahujeme a pôjdeme každý inam. No asi po dvoch mesiacoch sme boli oficiálne spolu. A podľa môjho názoru by si to mala cítiť a vedieť už po troch mesiacoch.“ V., 24
„Skočila som do vzťahu s pár chlapmi, ktorí mi zakaždým ublížili, takže s mojim súčasným partnerom som sa uistila, že sme prešli všetkými krokmi postupne. Po mesiaci sme sa rozhodli, že prestaneme spávať s inými ľuďmi. Ale nezačali sme sa nazývať „frajer/frajerka“, až kým sme spolu nerandili asi 7 mesiacov. Chcela som sa len uistiť, že toto je presne to, čo obaja chceme, predtým ako by som zas skončila s niekým do vzťahu a ostala ublížená. Som rada, že sme si dopriali čas.“ D., 25
„Stretávala som sa s týmto chlapcom takmer 6 mesiacov. Spoznal mojich priateľov. Ja som spoznala tých jeho. Chodili sme spolu na koncerty a na raňajky a robili tieto „partnerské aktivity“. Nemala som potrebu pomenovať nás nejako, pretože som si užívala čas strávený s ním, a tak nejak predpokladala, že sme spolu. Až dokým sme jeden večer nenarazili na jeho kolegov a on ma predstavil ako „kamarátku“ a ja som sa začala cítiť neisto, potom som zistila, že celý ten čas sa stretával a spal s inými dievčatami, čo ma veľmi sklamalo. Myslím si, že to viac hovorí o jeho charaktere ako o mojom, ale želám si, aby sme mali tú konverzáciu po troch mesiacoch. Cítila som sa podvedená a ublížená a mohla som sa pred tým ušetriť, keby sme zvládli jednu divnú konverzáciu.“ H., 24
Takže ak si na pochybách radím ti, aby si sa na to priamo opýtala. Už na základe jeho odpovede budeš presne vedieť, ako ťa chalan berie. Lepšie to zistiť skôr, ako si neskôr búchať hlavu o stôl.
Zdroj: elitedaily.com
