Keď sa hovorí o pocitoch, ženy sú všeobecne viac citlivejšie ako muži. Často to vyzerá tak, že muži ich azda vôbec nemajú. Nie každý muž totiž dokáže ukázať svoju slabosť, poplakať si, a slovami opísať to, čo cíti. Neznamená to však, že vo svojom vnútri nič nemá, len to prejavuje inými spôsobmi. Napríklad smútok či zraniteľnosť pretavia do hnevu alebo pýchy, ktoré sú pre nich ako silnejšie pohlavie sociálne prijateľnejšie.
Predstav si situáciu, kedy dvaja rodičia zistia, že ich dcére bolo akýmsi spôsobom ublížené. Typickým vzorcom je, že matka od smútku plače a otec je tak nahnevaný, že by dokázal niekomu ublížiť. Obaja majú rovnaké pocity zodpovednosti a láske k dcére, no každý z nich ich vyjadruje inak.
Muži dokážu vyjadriť svoje pocity len na mieste a s človekom, s ktorým sa cítia byť v bezpečí alebo sociálne v pohode. Napríklad pri takom futbalovom zápase, pri góle nahlas kričia, tlieskajú a objímajú sa navzájom. Kde inde by si takto mohla mužov vidieť? V takom prostredí nechajú emóciam voľný priebeh.
Muži majú v tejto otázke stále nejasno – ženy od nich chcú, aby ukazovali navonok a hovorili o tom čo cítia, no ak bežne túto stránku ukazujú, akoby strácali svoju mužnosť, a to sa už ženám nepáči. Tak akí majú byť? A ako majú ženy vedieť, čo ich chovanie znamená? Aké pocity sa za ním skrývajú?
Odpoveď sa skrýva v poznaní. Ak ťa ako ženu zaujíma, čo tvoj partner cíti, mala by si ho dostatočne dobre poznať na to, aby si si vedela spojiť rôzne súvislosti. Vedieť, že ak je neistí, skáče mu hlas, ak ho niečo trápi, je zamlknutý. Chlapské city nie sú jasné tak ako u žien, ale priamou a úprimnou komunikáciou toho môžeš veľa zistiť. A nemysli si, že ak ten tvoj nič neprejavuje, tak má srdce z kameňa. Chce to len nájsť si k nemu tú správnu cestu.
Zdroj: psychologytoday.com
