Zamýšľam sa nad tým, ako by vyzeral obraz nášho žitia. Ľudia, deti, život, internet a chaos. Dnes je všetko uponáhľané. Už ani na stopke človek nezastaví. Zastavme sa na chvíľu. Zastavme sa, pretože takto ďalej len utekáme a zbytočne. Dni, roky idú rýchlo, ale my ich niekedy chceme ešte predbehnúť.
Zamýšľala si sa nad tým, ako by vyzeral tvoj deň, týždeň, keby ti ho premietli vo filme? Urobíš potrebné i nepotrebné veci, utekáš z práce domov, upratuješ, varíš, šoféruješ, venuješ sa priateľom, snažíš sa stihnúť všetko urobiť tak, ako si si to naplánovala aj v momentoch, kedy si si to nestihla ani len naplánovať a popri tom všetkom dbáš na svoj zovňajšok a staráš sa o ľudí naokolo seba, a ešte sa snažíš vnímať svoje emócie, ktoré sa menia z minúty na minútu.
Občas musí žena vypnúť. Ísť na masáž, kozmetiku, jednoducho si dopriať veci, po ktorých doslova šalie, alebo zájsť aspoň na drink s kamoškou. Určite by náš film, film ženy, vyzeral zaujímavo. Väčšina by sa pobavila, druhá by nechápala a tretia zostala v úžase, ako to u niektorých žien vyzerá. Sme ženy, ktoré držia krok s dobou, pracujú na plný úväzok v postavení žienky v domácnosti vykonávajúce rôzne práce a popri tom všetkom čelíme rôznym prekážkam. Ženy pre všetko. Ibaže, má to niekoľko nevýhod. Viac myslíme na druhých ako na seba. Ten náš film by bol hlavne o tých druhých.
Úprimne, som žena, ktorá potrebuje spoločnosť. Samota mi nerobí dobre, čo sa prejavuje neskôr v mojich činoch. Niekedy si poviem, že nie som stvorená pre túto dobu. Akosi ju nechápem a neviem jej prísť na chuť. Asi som sa mala narodiť v inom storočí. Nechcem uponáhľaný svet. Nie, že by som ho extrémne mala, ale keď sa poobzerám okolo seba a vidím ako to vo väčšine funguje, len si vzdychnem, pretože som jej súčasťou a upadám do tých situácií, v ktorých mám uponáhľaný svet.
