Láska, to je niečo výnimočné a neopísateľné. Má veľa podôb. Materská, sesterská, bratská, otcovská, kamarátska, … No tou najneopísateľnejšou, je tá k človeku, na ktorého sa len pozrieš a vidíš celú svoju budúcnosť po jeho boku. Aké to je, keď stretneš lásku?
Pred láskou sa nedokážeš skryť, nevieš ju ignorovať ani potláčať. Keď raz začneš milovať, je veľmi ťažké prestať. Život bez lásky, to je ako strom bez lístia. Ako Sahara bez piesku. Ako oceán bez vody. Láska nás robí tým, kým sme.
Keď sa zamiluješ, je to akoby prestal plynúť čas. Akoby si našla svoj stred vesmíru. Si naplnená neskutočnou láskou k niekomu, pre koho by si zomrela a žila zároveň. Láska dokáže mnohé čary. Zmocní sa ťa tak, že všetko ostatné je pre teba nepodstatné. Dôležití ste len vy dvaja.
Ako povedal anglický básnik, William Shakespeare, láska je zo všetkých vášni najsilnejšia, lebo zároveň útočí na hlavu, srdce i telo. A mal pravdu. Stále myslíme na človeka, ktorého milujeme. Ktorému veríme natoľko, že mu dáme svoje srdce. Pri ktorom máme motýliky v bruchu, len keď sa nás dotkne.
Na ktorého myslíme, keď zaspávame. Keď sa zobúdzame. Aj keď len tak premýšľame, čo asi ten náš milovaný práve robí alebo na čo myslí. Myslíme na jeho úsmev. Na jeho oči. Na jeho vôňu. A aj keď nestojí pred nami, spomienka naň nám vyčaruje úsmev na tvári.
Je to mocná víla. Človek dokáže kvôli láske spraviť čokoľvek. Aj dobré, aj zlé veci. Keď stretneš lásku, život sa stane krajším, farebnejším, rozmanitejším. Všímame si veci, ktoré sme pred tým nevideli. Všetko sa zdá byť lepšie. Už máme niekoho, s kým si tvoríme vlastný príbeh.
