Zažila to azda každá z nás. Platonicky sa zamilovať do chlapa, ktorý akosi ani nevníma našu existenciu. Ty snívaš o tom, ako spolu kráčate k oltáru, a on ledva vie, aké máš priezvisko. Milá žena, žijeme v dobe, kedy sa už kvôli mužovi naozaj nemusíš zhadzovať. Je čas nechať ho ísť.
Je čas povedať mu zbohom, aj keď to vyslovíš iba vo svojej hlave. Lenže to je to najdôležitejšie miesto, kde sa s ním musíš rozlúčiť. Musí odísť z tvojej mysle a nechať ťa žiť svoj život. Veď on ani nevie, ako veľmi ti ho ovplyvňuje.
On netuší, že o ňom vieš každý detail, a že on je ten dôvod, prečo ti padajú slzy do vankúša. Netuší, že si ochotná urobiť čokoľvek, aby si sa mu nenápadne votrela do priazne. On je odpoveď na otázku, prečo nikoho nemáš.
Nech však robíš čokoľvek, on ti city neopätuje. Nie si pre neho to, čím je on pre teba. A ani nikdy nebudeš. Odpovedz si úprimne: stojí ti jeden chlap za to? Za to čakanie, že možno raz… až raz si jedného dňa uvedomíš, koľko času, síl a energie si stratila pre niekoho, kto si to nezaslúžil.
Je to ťažké a bolestivé, ale nemôžeš obetovať seba pre niekoho, kto nie je ochotný venovať ti ani kúsok. Za svoj život stretávame rôzne lásky, no takým, ktoré sú jednostranné musíme dať rýchlo zbohom. Nemôžu nám zviazať ruky a srdce, a nechať nás veriť, že sa naše sny splnia.
Nedovoľ preto tomu chlapovi, aby si z teba spravil bábiku na špagáte. Aby ťa vodil za nos a nechal v nádeji, že tam existuje šanca. Láska buď je alebo nie je. Nič medzi. Ak sa niekomu páčiš, bude chcieť byť s tebou. Nebudeš pre neho len jedna voľba z mnohých. Nebudeš pre neho len kamoška, či „tá baba“.
Máš na viac. Máš právo na skutočnú lásku. Nehľadaj ju a nenúť niekoho, aby ťa miloval. Ona príde sama. Stačí, ak tej starej ťažobe povieš maj sa.
