Medziľudské vzťahy bývajú mnohokrát komplikované. Niekto sa rád obklopuje inými a je ukážkou spoločenského typu človeka, no niekto sa im zase vyhýba tak veľmi, ako sa len dá. A často to nie je kvôli tomu, že by bol introvert, ale práve kvôli tomu, že jeho dôvera bola v minulosti otrasená.
Ak si podvod či nejaký druh klamstva od niekoho blízkeho zažila na vlastnej koži, potom dobre vieš, ako veľmi to dokáže bolieť. Aj spomienka po rokoch so sebou prináša trpkú príchuť zrady a celú tvoju myseľ, dušu i srdce ovládne strach.
Strach z toho, že by sa to mohlo znova zopakovať. Nedá sa však zaručiť, že ti už nikdy nikto „nezapichne“ nôž do chrbta, no to ale neznamená, že máš navždy prestať dôverovať ľuďom.
Áno, je to veľmi ťažké začať opäť veriť. Či už niekomu novému alebo niekomu, kto ťa prosí o druhú šancu. Ide o náročnú cestu, ktorú mnohí nezvládnu a nedokážu sa svetu otvoriť. Chce to veľa presvedčenia a najmä času. Pretože ten je najlepším liekom a aj učiteľom.
Pýtaš sa samej seba, prečo by si to robila? Prečo by si si mala k sebe pustiť človeka, ktorý ti môže prinavrátiť zlé spomienky? Odpoveď je jednoduchá.
Pretože ťa to oslobodí od pút, ktoré ťa držia niekde v úzadí. Pretože život je aj o lekciách, ktoré nás majú niečo naučiť. Pretože ak to nespravíš, neotvoríš dvere niekomu, kto ti môže navždy zmeniť život. A to v dobrom. Pretože nie všetci sú rovnakí. Pretože, … pretože!
Nehľadaj viac dôvodov. Nehľadaj odpovede na to, prečo. Na život neexistuje návod, ani kniha, ktorá ti dá odpovede a záruky. Občas je risk aj zisk. No je to lepšie rozhodnutie, ako ostať navždy osamelou iba kvôli vlastnému strachu.
