Nechcem ti kázať, len mám pre teba jednu dobrú radu. Ja som si to uvedomila pozde, až keď sme sa rozišli. A pritom to mohlo dopadnúť všetko inak.
Vieš, akú chybu som urobila? Príliš som sa vo vzťahu obetovala.
Spočiatku to začalo tak, že čas, ktorý som mohla tráviť sama svojimi koníčkami, som trávila radšej s priateľom, ale to je predsa pochopiteľné. Časom som však na svoje záľuby už zabudla úplne a prihliadala som len na to, aby bol on šťastný. Na svoje vlastné šťastie a potreby som akosi zabúdala.
Keď sme si vyberali jedlo alebo film, vyberal väčšinou on a ja som ho nechala, aby bol spokojný. Jemu nerobilo problém tráviť čas aj bezo mňa. Pravidelne chodil s kamošmi von a ja som ostala doma sama. Za normálnych okolností, by ma to aj tešilo, lebo by som mala čas na svoje záľuby, no ja som nevedela, čo mám robiť.
Začala som tak strácať samu seba a nič mi nebolo dosť dobré. Až teraz viem, čo mi chýbalo. Chýbala som si ja sama. Jemu to, samozrejme, vyhovovalo, pretože o neho bolo vždy dobre postarané. Dávala som, dávala, no on akosi zabúdal dávať späť.
Odísť z toho vzťahu bolo asi najťažším rozhodnutím, ktoré som musela urobiť. No som vďačná, že som to urobila, pretože len tak som prišla na to, čo som robila zle a čo si už v žiadnom prípade nemôžem dovoliť robiť v novom vzťahu.
Takže ak si sa v tomto spoznala aj ty sama, čo najskôr sa to pokús napraviť. Nauč sa, že vo vzťahu ste rovnocenní a ty máš rovnaké právo venovať sa sebe. Nech je vo vašom vzťahu rovnováha, pretože skôr či neskôr dopadneš tak ako ja. Nedopusť to, prosím.
