My ženy mávame často problém s nedostatočným sebavedomím. Myslíme si, že za to môže náš výzor, nejaké kilá navyše, prípadne nevydarené vzťahy. Neuvedomujeme si však, že za naše nízke sebavedomie môžu často aj naši rodičia.
Keď sme boli deťmi, z úst rodičov sme neraz počúvali slová, ktorými kritizovali nás a naše správanie. V tej chvíli sme si však my a ani oni nepomysleli, že to bude mať o niekoľko rokov dôsledky. Keď sa nad tým ale zamyslíš teraz, už ti to bude dávať väčší zmysel.
Sú ti niektoré z týchto viet povedomé?
- Kiež by si bola viac ako tvoja sestra/kamarátka …
- Ak to urobí …, urobíš to tiež?
- To vážne chceš ísť do školy v tomto?
- Hovoríš to len preto, aby si na seba upútala pozornosť.
- Pozri sa na seba, ako vyzeráš.
- Na to nemáš.
- Na to si ešte veľmi malá.
- Čo by som bez teba robila?
- Ľúbim ťa, ale …
- Prečo to nemôžeš urobiť správne?
- Kvôli tebe som sa vzdala …
Určite si minimálne jednu vec z tohto počúvala aj ty. Na prvý pohľad možno neznejú tieto vety až tak strašne, no keď ich detská myseľ počúva neustále dookola, podpíše sa to. Naši rodičia len chceli, aby sme boli šikovné, dokonalé, no automaticky nás porovnávali s niekým iným.
A ty si sa začala porovnávať tiež. „Prečo nie som taká pekná ako Majka?“ alebo „Prečo nemôžem nosiť také oblečenie ako Katka?“ V tej dobe si ale o svojom sebavedomí ešte veľa nevedela, no tieto myšlienky sa tebou tiahli aj nasledujúce roky.
Teraz, keď už o tom vieš, môžeš s tým niečo robiť. V prvom rade sa musíš prestať porovnávať s ostatnými. A keď raz budeš mať deti (alebo ak ich už máš), vyvaruj sa toho, aby sa história opakovala. Ak budeš chcieť niečo takéto povedať, zamysli sa nad tým, ako to bude na tvoje dieťa pôsobiť.
