Všetko, čo som chcela povedať mužovi, ktorému som musela dať „Zbohom“
DatingVlastne som ti nechcela dať „Zbohom“. Ale musela. Môj rozum mi tak kázal, pokiaľ srdce plakalo a bránilo sa. Večný boj v láske o nás dvoch. Alebo skôr o mne. Je to už dávno, ale ja si to pamätám ako včera. To obdobie, kedy som chcela byť tvoje dievča a byť zahrňovaná tvojou láskou. To obdobie, ktoré môžem prirovnať k telenovelám.
Ja som chcela, ty si bol vraj nerozhodný. Ja som čakala, ty si si zatiaľ vyberal. Pcha, vraj čakala. Nechápem, ako som mohla byť taká naivná a povedať ti to. Tešila som sa na každý pohľad, na každé tvoje znamenie, úsmev či slová, kedy som sa cítila ako v siedmom nebi. No zistila som, že si bol len akýsi pokušiteľ. Niekto, kto sa tešil z toho, že omámi človeka, ale hneď chce zmiznúť a zanechať stopy. Bez pozdravu. Avšak nakoniec som to konečne urobila i ja. Donútil si ma. Aj keď si mi to nikdy nepovedal. Nikdy si mi však ani nepovedal, aby som zostala.
Nebolo to vždy len o mne. Častokrát to bolo o tebe, o nás. Tie momenty, kedy sme sami dvaja tancovali uprostred tmavých uličiek sídliska. Keď si mi priniesol kvety, pozval na čaj, keď sme sa prechádzali cez leto, vymieňali bozky a ležali na tráve sú naozaj nezabudnuteľné. Ale nie sú natoľko výnimočné, aby som ťa neopustila.
Bolo to pritvrdé. A ja som to musela všetko zvládať, byť ponižovaná, a to si mi nepovedal ani jedno škaredé slovo. Jednoducho si neriešil. To, že som smutná, lebo sa neozveš a potom, ako sme prišli domov si mi ani len napísal, že si so mnou bol rád či to, či som prišla v poriadku domov. Mrzelo ma to, ale myslela som, že ty si dospel a ja som bola len také dieťa, ktoré si predstavuje lásku ako z filmov.
Po istom čase som však namiesto sĺz začala uvažovať. Reálne a bez emócii. Napadli mi rôzne myšlienky do budúcnosti. A nevedela som si predstaviť, kedy by sa to zmenilo a či vôbec. Či by si sa Ty zmenil a správal sa ku mne ako k svojej žene. Predstavil ma niekomu ako svoju priateľku a zobral by si ma medzi tvoju partiu. Jednoducho by si sa so mnou prestal skrývať.
Celý čas som hľadala na sebe chyby. Či nie som moc ukecaná, alebo príliš tichá, či sa dobre obliekam alebo či nechceš len obyčajné dievča v roztrhaných džínoch. Nebola som si istá už ani svojim úsmevom, či by ťa náhodou aj ten nezneistil a prestal by si mať o mňa záujem. Skrátka som chcela byť podľa tvojich predstáv, i keď do teraz presne neviem, aké tvoje predstavy boli.
Čas všetko vylieči alebo aspoň čiastočne a u mňa, vďaka Pane, som pochopila, že občas je odchod najlepším riešením. Bez slovíčka „Zbohom“. Len potichu odísť. Možno som čakala, že sa ozveš, že si to všimneš, že ma zadržíš a budeš ma chcieť objímať, bozkávať každý deň a konečne to pochopíš. Neprišiel si, nepochopil si nič a nechcel si ma ani bozkávať, ani objímať každý deň. Bol si ticho. Prišiel si už neskoro. Vtedy, keď som ďakovala svojmu rozumu a srdce mi iba kývalo so súhlasom. Nič som ti nepovedala. Nemala som odvahu. Dnes viem, že to bola chyba. Mala som ti povedať, prečo odchádzam. Aby si sa i ty poučil ako ja, aby si to už žiadnej inej neurobil a bol už konečne chlap, ktorý miluje krásnou láskou, nie tou, ktorá ubližuje. Nebolo ľahké odísť. No dnes som na seba pyšná. Uvedomila som si, že nie si hodný mojich sĺz, ani môjho úsmevu, chvíľ so mnou a radosti, ktorú by som v láske prežívala.
Dlho sme sa nevideli, dlho som nevidela tvoj úsmev, nezažila moje zúfalstvo a nerozmýšľala nad tým, s kým teraz si. I keď som ťa stretla, videla som už len človeka, ktorý ma niečo naučil.
Už toľko nespomínam a neobjavuješ sa mi často v hlave. Už viem, že definícia lásky nemusí byť čakanie, slzy a doprosovanie či odstrkovanie a doťahovanie. Že to nie je len o tom, že ma niekto namotá svojím úsmevom hneď z rána a ja som potom celý deň šťastná. Je to niečo viac. Je to silnejšie a krajšie, ako si mi ukázal svoju definíciu lásky. Tvoja/naša bola veľmi zlá, tvrdá a ponižovala nás. Neboli sme šťastní, teda ja určite nie. Ja vlastne ani neviem, či si to bral ako lásku. Občas si to spomenul, že som výnimočná, ale že jednoducho to teraz takto nevidíš. Ale stále si ma pritom musel vidieť a pútať moju pozornosť. Je to zvláštne. Sama tomu nechápem a tej láske ani nikdy nepochopím.
No ďakujem Ti i za ňu.
Poučila ma, že existuje niečo krajšie.
Že sa nemám uspokojiť so zlom.
Že pravá láska, nežná a krehká, no pritom silná existuje.
Vďaka ti Pán „Môj Tajomný“ za prvé lekcie zvláštnej lásky.
Nezabudnem.