Aké krásne a najmä vznešené slovo je láska. Nemyslíš? Je tak vľúdna, je tak dojímavá a tak čistá. Keď milujeme, ani nevieme prečo, usmievame sa, hladíme len tak do blba a dokonca nám to dáva silu prekonať prekážky, pri ktorých by sme možno za normálnych okolností mali pocit, že ich nezvládneme.
Láska totiž v nás posilňuje vieru a nádej na lepšie časy. No keď pominie, ostane v nás len prázdno, bolesť a nechuť vôbec existovať. Tak, ako vie byť tým najlepším spoločníkom v živote, vie byť i krutou pani, ktorá prináša so sebou chlad, ktorý tu s nami ostáva dlhé časy.
Prečo láska najprv dáva a potom si vzápätí všetko berie? Zanecháva za sebou len bolesť a utrpenie, nenávisť a sklamanie… Ale i tak kričíme, bez lásky sa žiť nedá! Možno je tomu preto tak, aby sme sa naučili milovať, ale nie ako samozrejmosť, ale ako dar. Je dôležité uvedomiť si, že milovať a byť milovaný nie je niečo, čo sa dá kúpiť, čo vieme získať len tak mihnutím oka.
Je to niečo, čo omnoho hlbšia, je to liek, s ktorým keď zaobchádzame nesprávne, potom prídu vedľajšie účinky, bolesť či smútok a naše srdce sotva dokáže jestvovať. No nie je to len o láske medzi mužom a ženou. Láska má veľa podôb… Preto darujme každému milý úsmev, nech je akokoľvek mrzutý má akúkoľvek zlú náladu.
Pamätajme, že milý úsmev ktorý vychádza z pokojného srdca, je priam liečivým dažďom pre vysychajúce srdce trpiace nedostatkom lásky.
Nezabúdajme ani na objatia či jemné láskyplné pohladenie. Starajme sa o lásku, živme ju, nedovoľme, aby zmizla spomedzi nás. Lebo keď sa patrične staráme, pre bolesť tu niet miesto. Nič nie je krajšie, ako pocit, že máme okolo seba niekoho, kto nám opätuje tento dar. Je to kúzlo, liek a dar. A vieš čo? Je úplne zadarmo.
