Láska nikdy nezomiera prirodzenou smrťou. Zomiera, pretože nevieme, ako živiť jej zdroj. Zomiera na našu slepotu, na naše chyby, na naše zrady. Zomiera na choroby a rany.
Žena lásku cíti cez dotyk. Cíti lásku, keď si tu pre ňu. Keď jej zotieraš slzy z tváre. Keď obdivuješ jej malé jazvy. Jej nedokonalosti. Jej chyby. Vie, že pri tebe môže odložiť svoj štít, pretože vtedy ju objímeš ešte pevnejšie.
Cítiš jej lásku, vnímaš jej krásu a máš pocit, že je nenahraditeľná. Keď si s ňou, je len ona. Nepozeráš druhým očkom po iných možnostiach. Pretože vieš, že je to len ilúzia.
V srdci totiž vieš, že v skutočnosti iná možnosť neexistuje.
Vieš, že žiadna iná možnosť ťa neuspokojí, žiadna iná možnosť ťa nebude nikdy tak inšpirovať, ako ťa inšpiruje ona. Vieš, že ti môže ublížiť, no tiež vieš, že za to riziko stojí. Že je viac ako tvoja pýcha, strach či ego.
Láska je surová. Prináša ťažké emócie. Hádky. Výzvy, ktoré ťa môžu zložiť k zemi, ale aj posunúť ďalej. Láska môže byť frustrujúca. No ty vieš, že takto je to v poriadku. Pretože toto je problém, ktorý chceš v živote mať.
Nebojíš sa budúcnosti. Nebojíš sa usadenia sa. Vieš, že toto nie je koniec tvojej slobody, je to len začiatok. Láska k žene si vyžaduje obetu. Vyžaduje si čas, vyžaduje si tvoje porozumenie.
Láska je byť verný, keď veci nefungujú podľa predstáv. Láska znamená zostať, keď by si najradšej odišiel. Milovať znamená, keď nedovolíš svojim démonom zničiť to krásne medzi vami – tú surovú, dokonale nedokonalú lásku.
