…keď sa uspokojuješ s niekým, kto si ani zďaleka neuvedomuje tvoju hodnotu.
Roky utekajú rýchlejšie ako si si to predstavovala. Máš za sebou samé nevydarené pokusy o lásku. Ľudia okolo teba, ti so svojimi šťastnými vzťahmi pripomínajú, že s tebou pravdepodobne niečo nie je v poriadku. Máš pocit, že si už dávno mala stretnúť toho pravého. Pravdou však je, že neexistuje vek, kedy by si sa mala usadiť. Sú len dve možnosti ako sa zachováš.
Prvou je, že sa panicky bojíš samoty. A tak ti aj keď nevyhovujúca spoločnosť pripadá lepšia ako osamelosť. Neustále čakáš a pri každom novom človeku máš pocit, že je to ON. Pritom si neuvedomuješ, že si žalostne znížila svoje nároky. Cítiš, že to nie je človek, ktorého si celý život chcela, no usilovne pred tým zatváraš oči. Si len jednou z možností, namiesto toho aby si pre neho bola prioritou. Snažíš sa čítať medzi riadkami a domýšľať, ako to všetko asi myslí, namiesto toho, aby si sa s ním dokázala otvorene a na rovinu porozprávať.
Druhou možnosťou je, že okolo seba postavíš vysokánsky hrubý múr, cez ktorý sa nedokáže dostať nik. Ba dokonca ani ten „pán pravý“. Opäť si len vystrašená. Desíš sa toho, že by to bol znova niekto, kto príde a vypustí v tebe tornádo emócií, po ktorom neostane nič iné iba spúšť.
Nedovoľ nikomu, aby zahasil plameň v tvojich očiach. Miluj, smej sa, užívaj si. Nebuď prehnane liberálna, maj svoje hodnoty, maj svoje ciele a sny, chci od života viac. No nezatváraj pritom oči. Neuzatváraj sa do seba a maj srdce otvorené, pre toho, kto si ho zaslúži. Nedovoľ doň vstúpiť len tak hocikomu. Ver, že raz príde človek, s ktorým vaše konverzácie nebudú mať konca. Budete si rozumieť a obaja sa budete snažiť rovnako. V tom momente zmizne strach a pochopíš, prečo ti to s nikým predtým nevyšlo.
