Najprv som ti prestala písať. Potom som sa prestala dívať na naše spoločné fotky. Potom som ťa prestala sledovať na sociálnych sieťach. Chvíľu ti to trvalo, ale došlo ti, že ťa začínam ignorovať.
Musela som to urobiť, pretože som sa dlho držala myšlienky, že spolu budeme tvoriť pár. Ale z tejto ilúzie som vytriezvela a pochopila, že sa to nikdy nestane. Áno, na začiatku som o teba bojovala, pretože som cítila, že je to správna vec.
Myslela som si, že to úsilie, ktoré vynakladám, oceníš. Myslela som si, že ti to pomôže posunúť nás do vzťahu.
Vtedy som si však neuvedomovala, že moje pocity sú iba jednostranné. Myslela som si, že keď ti budem písať každý deň, zapôsobím na teba. Myslela som si, že keď ťa budem stále volať von, pôjdeš zakaždým. No cítila som sa ako idiot vždy, keď si ma odmietol alebo ignoroval.
Svoje hodnoty a štandardy som pre teba znížila. Nechala som ich na nule, pretože som si nechcela pripustiť to, že sa k sebe nehodíme. Nechcela som hľadať niekoho iného. Chcela som len teba.
Stále som si hovorila, že ak ti nechám dostatok času na premyslenie, zmeníš názor. Prestaneš ma vidieť ako svoju kamarátku a urobíš zo mňa svoju priateľku. Moju láskavosť k tebe si však bral ako samozrejmosť a namiesto toho, aby si si ju vážil, si s ňou zaobchádzal veľmi zle.
Fakt bolo hlúpe, keď som si myslela, že budeš cítiť ku mne tie isté pocity, ako som cítila ja k tebe. Bolo to hlúpe, keď som si myslela, že by som mala u teba šancu. Teraz, keď sa môžem pozrieť spätne na to, čo sa stalo, cítim sa zle, pretože som sa za tebou hnala, naháňala som ťa a ty si to neocenil.
Strávila som toľko času pri tebe, že ten čas som mohla stráviť úplne inak. S niekým, kto by mi moju lásku vracal naspäť.
Naučil si ma veľa. Hlavne to, že v budúcnosti chcem niekoho, kto je ochotný vložiť toľko úsilia do vzťahu ako ja. Kto ma bude milovať rovnako ako ja jeho.
