Fes­ti­val poc­ti­vej tvorby a ľu­do­vého ume­nia pri­ne­sie s prí­cho­dom jari do Bra­ti­slavy au­ten­tickú folk­lórnu kul­túru v tra­dič­nom aj ne­tra­dič­nom pre­ve­dení. Vy­chý­rení re­me­sel­níci sa od stredy 21. do piatka 23. marca stretnú pod stre­chou Sta­rej trž­nice, aby pred­viedli je­di­neč­nosť, kva­litu a pes­trosť ľu­do­vých ruč­ných prác. Jed­ným z hostí Re­me­sel­ného trhu bude aj Ma­tej Ra­bada, ktorý na Slo­ven­sku oži­vil tech­niku mod­ro­tlače.

Po­čas fes­ti­valu ukáže, ako sa táto tech­nika po­u­žíva a náv­štev­ní­kom toto ume­nie pri­blíži v zau­jí­ma­vej pred­náške.

 

Ako si sa do­stal k tech­nike mod­ro­tlače?

K mod­ro­tlači som sa do­stal po­čas štú­dia na VŠVU ako štu­dent Ka­tedry tex­tilu. Bolo to ešte na ba­ka­lár­skom stupni, kde som sa hľa­dal. Na stred­nej škole som štu­do­val sie­ťo­tlač a tejto tech­niky som sa stále dr­žal, no chcel som ju po­su­núť nie­kam ďa­lej. Mod­ro­tlač mi prišla ako ide­álna voľba, na­koľko som túto tra­dičnú far­biar­sku tech­niku do­ká­zal pre­po­jiť práve zo sie­ťo­tla­čou. Hlavný pod­net pri­šiel v zis­tení, že jej vý­roba na Slo­ven­sku za­nikla.

 

Ako si za­čí­nal, keď táto vý­roba u nás už ne­exis­tuje?

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Sa­moz­rejme ne­bol tu ni­kto, kto by mi ve­del po­ra­diť, ako sa mod­ro­tlač vy­rába, takže na­sle­do­vali me­siace pát­ra­nia a bá­da­nia po sta­rých re­cep­toch a po­stu­poch. Po­tom na­sle­do­valo zís­ka­va­nie po­treb­ných su­ro­vín na vý­robu až na­stal čas, keď prišlo na prvé skúšky. Tie ne­do­padli dobre a celá te­ore­tická príp­rava sa zdala byť zby­točná. A tak na­sle­do­val ďalší, me­nej me­to­dický po­stup štý­lom po­kus-omyl.

zdroj: TS Re­me­selný trh

Ne­mo­hol som sa ne­chať od­ra­diť, keďže som už mal za­danú tému ba­ka­lár­skej práce – vý­roba vlast­nej mod­ro­tlače a pro­duk­tov z nej. Čas odo­vzda­nia sa krá­til, a tak som si zria­dil im­pro­vi­zo­vanú dielňu v piv­nici by­to­vého domu, kde sme bý­vali so spo­lu­žiakmi v pod­nájme. Voda tam sa­moz­rejme ne­tiekla, takže sa mu­sela na­no­siť vo ved­rách a plátno sa vy­pie­ralo vo vani. Všetci sme mali z mod­rej vane ra­dosť. Mod­ro­tlač sa po­da­rila len čias­točne, takže som bol na­ko­niec nú­tený nav­ští­viť dielňu pána Jo­cha na Mo­rave, kde som do­stal nie­koľko ti­pov, vďaka kto­rým sa moja mod­ro­tlač za­čala po­do­bať na tie tra­dičné.

 

Čo na­sle­do­valo ďa­lej?

Ve­no­val som sa jej ďa­lej po­čas ce­lého ma­gis­ter­ského štú­dia a po­zi­tívne ohlasy najmä od­bor­nej, ale aj laic­kej ve­rej­nosti ma ujas­nili v tom, že mod­ro­tlač sa stane mo­jím ži­vo­by­tím. Ako sú­časť dip­lo­mo­vej práce som sa roz­ho­dol za­lo­žiť svoju vlastnú dielňu, ktorá fun­guje od roku 2015 v Pár­nici na Orave, kde som ako prvé far­bil plátno pre dip­lo­movú prácu.

Ako vy­zerá vý­sle­dok mod­ro­tlače si vieme pred­sta­viť. Ale aký je po­stup jej tvorby?

Zá­kla­dom je prí­rodné biele plátno rast­lin­ného pô­vodu. V mi­nu­losti to bol najmä ľan, pre­tože ba­vlna bola drahá. Dnes je to presne na­opak. Na biele plátno sa na­tlačí vzor špe­ciál­nou ka­šou na­zý­va­nou pap, kto­rej re­cept si každý far­biar poc­tivo stráži. Vzor sa od­tláča po­mo­cou dre­ve­ných mod­ro­tla­čo­vých fo­riem, ktoré sú vy­re­zá­vané z hruš­ko­vého dreva. Prí­padne, ak sú vo vzore jem­nej­šie de­taily, býva forma osa­dená mo­sadz­nými klin­čekmi či plieš­kami. Ja, keďže nie som po­to­mok far­biar­skej ro­diny, ne­mám mod­ro­tla­čové formy, a aj preto vy­uží­vam sie­ťo­tlač, ktorá na­vyše nemá tak­mer žiadne ob­me­dze­nia v rámci na­vrho­va­nia vzo­rov.

Tiež vý­roba šab­lóny je pod­statne lac­nej­šia. Po­tla­čené plátno sa ne­cháva nie­koľko dní vy­zrieť a ná­sledne sa po­nára do roz­toku in­diga – kypy. Tu zís­kava po opa­ko­va­nom po­ná­raní svoje ty­pické tma­vo­modré za­far­be­nie.
Po far­bení sa plátno vy­piera v tzv. kys­lej vode, kde sa od­stráni pap, ktorý za­brá­nil far­bivu v prí­stupe ku plátnu a tak sa nám ob­javí biely vzor. Na­ko­niec je plátno dô­le­žité dô­kladne pre­prať v čis­tej vode.

Kam až sia­hajú ko­rene mod­ro­tlače?

Pô­vod far­be­nia mod­ro­tlač je vo vý­chod­nej Ázii v ob­lasti Číny a Ja­pon­ska. Do Európy sa do­stala až v 16. sto­ročí, keď ju zo svo­jich ko­ló­nií za­čala, popri iných su­ro­vi­nách a to­vare, do­vá­žať Ho­land­ská vý­cho­do­in­dická spo­loč­nosť. Z Ho­land­ska sa ší­rila na vý­chod až po vte­daj­šie hra­nice Ra­kúsko-Uhor­ska. Na úze­mie dneš­ného Slo­ven­ska sa do­stala v 18. sto­ročí, pri­čom naj­star­šia za­cho­vaná mod­ro­tlač za nášho úze­mia po­chá­dza z Krem­nice. Je da­to­vaná ro­kom 1783 a je v zbier­ko­vom fonde Stre­do­slo­ven­ského mú­zea v Ban­skej Bys­trici.

zdroj: TS Re­me­selný trh

S akými vzormi pra­cu­ješ? Po­de­de­nými alebo novo vy­tvo­re­nými?

V mo­jom vzor­kov­níku mám tra­dičné vzory, ale aj vzory, ktoré sám na­vrhu­jem. Pre­važná väč­šina tra­dič­ných vzo­rov po­chá­dza z dielne Pál­ti­kov­cov, ktorá fun­go­vala do roku 1957 vo Ve­lič­nej na Orave, čo je ne­ďa­leko môjho sú­čas­ného pô­so­biska. Au­tor­ské de­zény, ktoré na­vrhu­jem, sú rov­nako ako v mi­nu­losti in­špi­ro­vané prí­ro­dou, no šty­li­zá­cia je pris­pô­so­bená sú­čas­ným tren­dom.

Keď už o tom ho­vo­ríš, s akými mo­tívmi sa ke­dysi pra­co­valo? A po čom je do­pyt dnes?

V mi­nu­losti žili ľu­dia spätí s prí­ro­dou, či už ko­sili a hra­bali na lú­kach, pásli do­by­tok na cho­tá­roch alebo sa sta­rali o svoje po­lia. Všetko, čo k ži­votu po­tre­bo­vali, im prí­roda po­skytla a tam na­chá­dzali aj in­špi­rá­ciu pre vzory. Tie po­tom rôz­nym spô­so­bom šty­li­zo­vali, a práve mod­ro­tla­čové vzory svo­jou nad­ča­so­vos­ťou do­kážu ľudí fas­ci­no­vať aj dnes. Bez ohľadu na to, či je folk­lórny trend alebo nie. Mňa teší, že ľudí zau­jí­majú aj moje vzory a najmä tech­nika mod­ro­tlače. Do­pyt je viac-me­nej vy­vá­žený, nedá sa mi ur­čiť, že tra­dičné vzory sa pre­dá­vajú viac alebo me­nej. Nie­koho zaujme tech­nika a nový prí­stup, iného zase tra­dičný vzor. Ďal­šou sku­pi­nou sú tí, kto­rým je jedno akou tech­ni­kou je to re­a­li­zo­vané, ide im len o vzor.

Na čo sa vy­uží­vala látka za­far­bená mod­ro­tla­čou?

Ak by sme šli ešte via­cej do mi­nu­losti, do ob­do­bia, keď prišla mod­ro­tlač do Európy, na­šli by sme ju na pan­ských ode­voch, pre­tože si ju mohla do­vo­liť len šľachta, prí­padne zá­možní ob­chod­níci. My ju však máme spätú s ľu­do­vým ode­vom. Po­známe ju najmä z kro­jo­vých sukní či sú­čias­tok ako zás­tery a šatky. No mod­ro­tlač sa vy­uží­vala aj v in­te­ri­é­roch na ob­rusy či zá­vesy, do­konca aj ako po­steľná bie­li­zeň. To si však ne­mo­hol do­vo­liť každý.
Ako je to dnes?

Dnes v po­u­žití nie sú ob­me­dze­nia. V na­šej po­nuke máme by­tové, ale aj odevné do­pl­nky, či sa­motné odevy. Sna­žíme sa ro­biť také pro­dukty, ktoré sú vy­uži­teľné kaž­do­denne. Dô­le­žité je, aby sa mod­ro­tlač no­sila, aby ne­bola oprá­šená raz za rok na ne­jakú vý­ni­močnú uda­losť.
Mod­ro­tlač dnes za­žíva u nás boom. Ako však od­lí­šiť sku­točnú mod­ro­tlač o tej, ktorá sa na ňu len hrá?

Je nie­koľko spô­so­bov, ako sa imi­tuje mod­ro­tlač. Od­hliad­nuc od vzoru sa po­u­ží­vajú naj­čas­tej­šie dva spô­soby. To prvé je, keď sa na biele plátno na­náša stro­jo­vou val­co­vou tla­čou modrá farba a vy­ne­cháva sa biely vzor. Ta­kéto plátna sa vy­rá­bajú na stovky ki­lo­met­rov a roz­vá­žajú do ce­lého sveta. Že sa jedná o imi­tá­ciu spo­známe podľa toho, že z dru­hej, ru­bo­vej strany je plátno biele a len tro­chu pre­svitá na­tla­čená modrá farba z líc­nej strany. Druhý spô­sob je po­u­ží­vaný najmä na ho­to­vých pro­duk­toch ako sú tašky, tričká a po­dobne. V tomto prí­pade sa na modré plátno na­tlačí biela farba, ktorá je opäť len na po­vr­chu. Na do­tyk je gu­mo­vej­šia a keď prej­dete prs­tom po vzore, cí­tite, že v mieste vzoru je vy­stú­pená. Z ru­bo­vej strany ne­pres­vitá a plátno je modré. Poc­tivá mod­ro­tlač nie je do­ko­nale rov­no­merne za­far­bená, vzor ne­vy­stu­puje, vi­díme v ňom kresbu plátna a z ru­bo­vej strany je modrá a vzor čias­točne pre­svitá.

 

Str: 14.00 – 21.00 hod.

Štv: 14.00 – 21.00 hod.

Pia: 14.00 – 21.00 hod.

Vstup: 2€ (na mieste / platí na tri dni), deti do 12 ro­kov za­darmo

Komentáre