Už si ani nepamätám, ako sa náš rozhovor vlastne začal. Povedala som niečo v tom zmysle, že som dnes úplne iná ako som bola kedysi a on si mi na to povedal, že keby som ho spoznala pred desiatimi, alebo hoc len piatimi rokmi, tak by som s ním určite nechcela byť. Žena ako ja, by s ním vraj vtedy určite nebola.
“Prečo nie? Aký si bol pred piatimi rokmi?”
“Nechceš to vedieť. Nebol som dobrým človekom.”
“Tak, teraz ma to zaujíma ešte viac…”
Pozrel sa na mňa a vzdychol si so slovami “dobre teda”.
Začal hovoriť aký bol vo svojom prvom vážnom vzťahu. Ako sa zamiloval, ako fungoval ich vzťah, ako trávili dni a večeri. Ako prebiehali ich hádky, aj zmierenia. Niekedy v polovici rozprávania sa zastavil sa ma opýtal, či má pokračovať, či mi to nie je nepríjemné. Úprimne? Nie. Bolo vidno, že sa nechal unášať spomienkami no nevadilo mi to. Videla som, že hovorí veci, ktoré možno nikdy nikomu nepovedal. Bola som rada, že mi to všetko hovorí. Že sa mi nebojí otvoriť svoju trinástu komnatu. To som si naozaj vážila. Snažila som sa predstaviť si to, vidieť v čom je dnes iný a pochopiť čo a prečo ho zmenilo. Akosi ma tešilo, že môžem vidieť, prečo je dnes taký aký je.
freepik.com
Zároveň som videla, čo bolo a určite kdesi hlboko stále je v jeho vnútri. Samozrejme, najviac mi hovoril o tom, ako prežíval rozchody. Ako sa cítil na začiatku, ako sa cítil po pol roku a ako sa cíti dnes, už pár rokov po tom. Ako sa zmenil jeho pohľad na vzťahy, na to čo v nich je a nie je dôležité. Spôsob, akým mi o veciach hovoril, mi prezradil aj to, čo ľutuje a ktoré chyby je rozhodnutý už nikdy nezopakovať.
Potom sa ma opýtal na mňa. Vraj chce vedieť, akí boli moji predchádzajúci muži, čím ma priťahovali, kvôli čomu sme sa nakoniec rozišli a či sa im v niečom podobá. Povedala som, že neviem či to vôbec dokážem porovnať no skúsiť to môžem.
Začala som trošku s ostychom, je ťažké niekomu hovoriť o tom, čo ste cítili k niekomu inému. Samo vás bolí na to spomínať. Zároveň sa bojíte, aby ste nepovedali niečo, čo by mohlo byť zraňujúce. Po chvíli som sa ale uistila v tom, že tento človek, ktorý sedí vedľa mňa odo mňa úprimnosť nie len očakáva, ale ju aj oceňuje. Je chápavý a tolerantný a najmä milujúci. Mohla som mu povedať, čo som kedy cítila. Čo cítim dnes pri spomienke na staré vzťahy, a čo cítim v našom vzťahu.
freepik.com
Čas ubiehal. A by sme sa bavili o všetkom možnom čo nás v minulosti postretlo. Z vážnych citových vecí sme prešli aj na vtipné príhody a spomenuli sme si spolu na to, aký sme boli, keď sme sa ešte nepoznali. Uvedomili sme si, ako sme sa zmenili a ako sme tomu radi. Opäť raz sme si uvedomili, ako je nám spolu skvelo a ako sa náš vzťah líši od všetkých predošlých.
Možno sme sa opäť trošku očistili od minulosti a určite sme našu spoločnú prítomnosť spevnili ešte viac.
Je krásne vedieť, že človek po vašom boku je skutočne vašim najlepším priateľom. Osobou, ktorej môžete povedať, naozaj, ale naozaj všetko. Že sa nemusíte báť, že spomenutím niekoho, kto bol súčasťou vášho života ho zraníte, alebo nahneváte, a že si obaja uvedomujete a ceníte to, čo máte dnes, pretože viete akou cestou ste obaja prešli, kým ste sa našli.
