Otvorený list pre muža: „Prepáč mi to." -

Tento príbeh je o dievčati, žene, ktorá bola svojou láskou k mužovi presvedčená, že zvládne všetky prekážky, ktoré im život priniesol v spoločnom vzťahu.

Mala takmer 20 rokov, úžasného partnera, ktorého milovala najviac na svete a nevedela si predstaviť, že by raz mohli byť bez seba. Čím viac bol život po ukončení strednej bližšie, tým viac sa bála, aké to bude. Ona bola rozhodnutá pokračovať v štúdiu na vysokej škole, on mal jasný cieľ – zarábať peniaze v zahraničí, keďže doma práca nebola. Prišiel deň, kedy musel odletieť preč. Oči plné sĺz a srdce plné žiaľu, takto vyzeralo ich rozlúčenie na letisku.

tumblr.com

Začali sa prázdniny a ona ich trávila sama. Ráno sa prebúdzala s esemeskou na dobré ránko, večer zase išla spať s textom na dobrú noc. Takto to išlo pár dní, potom svitla nová nádej. Keďže mala pred sebou dlhé prázdniny a v nich žiadna práca či brigáda, rozhodla sa vyskúšať šťastie a priletieť za priateľom do zahraničia. Vidina hľadania práce bola však celkom iná. Aj keď sa snažila nájsť si prácu a aspoň pár mesiacov ostať pri boku jej priateľa, nešlo to. Aj napriek tomu, že ho tak veľmi milovala, musela mu oznámiť, že sa vracia naspäť na Slovensko. Vtedy sa to všetko začalo. Skončila sa harmónia vo vzťahu a jej priateľ ju začal ignorovať. Mal pocit akoby ho len hlúpo využila a na ďalšej strane ho štvalo, že sa ich cesty znovu rozídu, že ona bude tam a on tu.

Deň pred odchodom naspäť na Slovenskom, pozerala v televízií film „Manželský sľub“. Vždy sa jej ten film páčil, mohla ho pozerať aj stále dookola a nikdy ju neomrzel, kvôli tomu, ako muž bojoval o svoju ženu, aj napriek tomu, že zabudla na to kto je. Nepamätala si o ňom vôbec nič, stále bojoval do poslednej chvíle a jeho činy motivovali aj ju. Sama nevedela prečo, no z množstva sĺz a beznádeje, z toho, že jediný človek, ktorý by ju mal podržať, ju odrazu ignoruje sa rozhodla napísať list. Sama nevedela, čo má týmto listom povedať, no nevládala viac držať všetky svoje pocity v sebe, a keď ju nemal kto počúvať keď by to hovorila, rozhodla sa mu to napísať.

Roztrasenými rukami chytila do rúk ostrú ceruzu a obtrhaný kúsok papiera, a znovu sa jej začali kotúľať slzy po tvári.

foto: tumblr

„Prepáč mi za to, že plačem. Prepáč mi za to, že to čo sme plánovali nevyšlo tak ako sme chceli. Všetko toto som robila pre nás, kvôli tomu, že som chcela aby sme boli spolu, aspoň na krátku chvíľu. A aj keď to nie je ideálne a ty si TU a ja som TAM, budem bojovať za to, aby sme boli spolu. Prepáč mi za to, že moje rozhodnutia často ovplyvňujú city, no chvíľa bez teba pre mňa znamená večnosť, a tak každá možnosť byť s tebou je pre mňa vykúpením. Mrzí ma to, že odkedy som povedala, že sa vraciam naspäť na Slovensko nerozprávaš sa so mnou, akoby som bola vzduch. Bolí ma to. Rovnako ako teba. Ja len, znovu sa ti chcem ospravedlniť a povedať ti, že aj toto zvládneme, no ak by niečo tak sa ti chcem poďakovať za všetko, čo sme spolu prežili. A prosím ťa, znovu odpočítavaj dni do dátumu, kedy sa opäť uvidíme. Ja to takto spravím, aby mi išiel čas strávený bez teba rýchlejšie.“

List odložila do obálky a na vrch napísala jeho meno. V deň odletu sa medzi nimi nič nezmenilo, jej priateľ sa s ňou nerozprával, tak ako tomu bolo už pár dní. Síce smutná z toho všetkého stále dúfala, že jej list mu otvorí oči. Prišiel čas odchodu a ona v tom zhone začala rozmýšľať čo ma s tým listom spraviť. Či ho má nechať niekde v komode pri jeho veciach alebo ho vyhodiť do koša. Rozhodla sa, že list mu nakoniec nechá, a tak ho narýchlo položila medzi veci a utekala do auta, kde sa s ním rozlúčila iba zamávaním ruky.

tumblr.com

Keď dorazila domov myslela si, že po prečítaní jej listu bude všetko v poriadku, no mýlila sa. Priateľ sa o ňu nezaujímal, dokonca sa pohádali a on navrhol rozchod. Ranilo ju to. Nečakala od neho niečo také, bola si istá, že to spolu zvládnu, no zrejme bola ona jediná, ktorá sa na túto cestu bola schopná vydať. Po dlhom presviedčaní a argumentoch ho aj tak nepresvedčila, a tak sa rozhodla prijať jeho rozhodnutie. Spýtala sa ho či ho nepresvedčil ani list, ktorý mu nechala. Nakoniec vysvitlo, že o žiadnom liste nevedel a nič nečítal, tak mu povedala, kde ho nechala a on ho išiel ihneď prečítať.

Nechala mu čas, vedela, že v takejto chvíli musí byť len trpezlivá a po pár minútach jej prišla správa.

„To ja by som sa ti mal za všetko ospravedlniť, vôbec som nevedel ako sa cítiš, čo prežívaš. Naozaj ma to mrzí, som hrozný, ale prepáč mi to. Posledné dni som sa s tebou nerozprával, pretože som chcel zistiť, aké by to bolo, keby sme sa rozišli a prišiel som na to, že sa to jednoducho nedá. Nezvládol by som to a som strašne rád, že si mi to pripomenula práve svojim listom, som rád, že som si to uvedomil a nikdy by som nemohol zahodiť všetky tie spoločné zážitky a čas strávený spolu, si pre mňa to najlepšie, čo ma v živote mohlo stretnúť . Aj keď sme od seba tisícky kilometrov a vidíme sa raz za pár týždňov, zvládneme to! Teraz to už viem, vďaka tebe. Milujem ťa.“

pexels.com

A možno tento vzťah zachránilo len pár slov a možno to boli nevypovedané pocity. Každopádne obaja sú spolu doteraz, ona je na vysokej a on v zahraničí, no spája ich láska, porozumenie a viera. Žiadne klamstvá a podvody. Človek musí byť vždy úprimný, lebo s klamstvami sa nedá zachrániť nič, no verím, že ponaučenie si z tohto príbehu vezmú všetci.