Ahoj drahý,
viem, že je to už istý čas čo sme spolu naposledy boli. Rada by som ti napísala pár slov. O tom, aké je to vedieť, že pre teba nie som prioritou a o tom, aké je dôležité vážiť si seba.
Mám rada ľudí, v prítomnosti ktorých sa cíti človek jedinečne. Ľudí, pri ktorých si zabúdaš každú minútu kontrolovať svoj smartfón. Kedysi som medzi nich zaradila aj teba. Vedela som si zorganizovať čas tak, aby mi vždy ostal kúsok pre teba. Pretože som si tvoju prítomnosť užívala. A môžem s istotou povedať, že si sa rovnako bavil ako ja. Tak kde nastal problém?
Nebudem písať o tom, ako sme sa milovali, ako si vždy vedel čo chcem a potrebujem. Napíšem ti, aký pocit som mala, keď si mi začal pred očami miznúť z dosahu. Vedel si o tom, keď som mala zlý deň, no aj napriek tomu si sa nesnažil mi ho vylepšiť. Tvoja pozornosť smerovala jednoducho iným smerom. Som dospelá žena a už veľmi dobre viem, aké zachádzanie si zaslúžim. Rozumiem, že nie vždy majú na seba dvaja ľudia náladu a rozumiem aj tomu, keď potrebuješ byť sám alebo so svojimi chalanmi. Ale čo som pre teba potom znamenala ja?
Vedz, že nepatrím medzi dievčatá, ktoré sa musia niekomu prosiť. Nikdy ani nebudem. Jednoducho so mnou byť chceš alebo nie. A ja to rešpektujem. Byť vo vzťahu je pre mňa slobodným rozhodnutím, a neuznávam to ako niekto vytvára nátlak. Takže nie, nebudem s nikým súperiť o tvoju pozornosť a rovnako si ju nebudem vynucovať. A preto, ak sa ju rozhodneš presmerovať niekam inam, prosím ťa, nebuď zbabelec a rovno mi to povedz.
Cestu k dverám nájdem aj sama.
