Ni­kdy som ne­pot­re­bo­vala nie­koho odo­bre­nie na to, aby som ve­dela, že ťa be­z­hra­nične mi­lu­jem. Ni­kdy som ne­pot­re­bo­vala dô­kazy, aby som ve­dela, že som pre teba dô­le­žitá. Žiadne ti­ché sú­hlasy, ni­jaké ná­zory… Na ni­čom z toho mi sku­točne ne­zá­le­žalo.

V ce­lom na­šom vzťahu sme sa do­ko­nale do­pĺňali. Ako Jing a Jang. Dve tak roz­dielne a predsa  k sebe pat­riace duše. Kým ty si bol po­kojná hla­dina mora, ja som bola tá ni­kdy ne­kon­čiaca búrka. Bol si pre mňa to naj­do­ko­na­lej­šie maj­strov­ské dielo. S tvo­jím úsme­vom sa predo mnou ot­vá­ral celý svet, a v tvo­jich očiach, v tvo­jich očiach, ktoré žia­rili ako dva oce­ány som sa tú­žila navždy stra­tiť. Mala to byť ne­kon­čiaca láska.

mm

foto: tum­blr.com

Tri roky sú dosť dlhá doba. Dlhá doba na to, aby som ve­dela, čo cí­tim. No rov­nako som mala ve­dieť, že pre teba to bola hra. Hra, ktorá zni­čila je­den celý svet a ja sa sa­mej seba do­okola pý­tam, ako som mohla do­vo­liť, aby ma je­den člo­vek zni­čil.

Už sú to roky od­kedy sme sa vi­deli na­po­sledy. Už ani ne­viem, ako vy­zerá tvoj úsmev a po­chy­bu­jem o tom, že v tvo­jich očiach by som znova vi­dela to, čo tam bolo ke­dysi. Ty si od­išiel, ja som zo­stala. Zni­čená. A zni­čila ma naša láska. Uro­bila z môjho srdca ka­meň a ja celá som sa stra­tila. Stra­tila som sa v tebe, v nás, v na­šej láske, ce­lej tejto hre. No najmä som sa stra­tila v ne­ná­visti svo­jich pria­te­ľov k tebe, v tvo­jich klam­stvách, v tvo­jich hlú­pych vý­ho­vor­kách, tvo­jej sla­bosti, zba­be­losti a vo svo­jich ni­kdy ne­kon­čia­cich od­cho­doch a prí­cho­doch. Stra­tila som sa v tom, že celé to bolo iba o tebe.

tumblr_o0y6qhmu7n1qk2fawo1_500

na­po­le­on­four.com

No dnes to viem. Viem, že si ne­bol pri­pra­vený mi­lo­vať. Tak sku­točne. Ale to ne­zna­mená, že som ti od­pus­tila.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Ešte stále každý je­den deň tres­tám samú seba myš­lien­kami na teba. Po kaž­dom rande sa sa­mej seba v du­chu pý­tam: ,,Čo to pre­boha ro­bím?“ Sna­žím sa ťa vi­dieť v nich. V kaž­dom mu­žovi. Moje ka­ma­rátky mi ho­vo­ria, že klin sa kli­nom vy­bíja, a preto veľkú lásku možno na­hra­diť ešte väč­šou.

No ja sa ani len ne­od­vá­žim po­ve­dať im, že každý ve­čer se­dím pri po­hári vína a aj po ta­kom dl­hom čase v ňom utá­pam spo­mienky na teba. Ne­chápu. Ne­ve­dia, že moja láska nieje list vo vetre, ktorý sa ne­chá uná­šať. Moja láska je ako strom so sil­nými ko­reňmi a ja si že­lám aby ho nie­kto sťal, roz­pí­lil na malé kúsky a po­tom spá­lil na po­pol.

Od pr­vého bozku po po­sledné ob­ja­tie, od ne­vin­ných do­ty­kov po po­sledné mi­lo­va­nie, od pr­vého úsmevu k ni­kdy ne­kon­čia­cim sa hád­kam, od ob­rov­skej lásky až k ne­ná­visti. Tak ďa­leko sme spolu za­šli. A ja sa znova sa­mej seba pý­tam, či mi to stálo za to stra­tiť seba. Pý­tam sa to, keď sa na seba po­ze­rám do zrkadla a ne­spoz­ná­vam nič z môjho „no­vého“ ja.

Vi­dím len ne­ja­kého cu­dzieho náv­štev­níka, pred kto­rým za­tvá­ram oči a dú­fam, že keď ich znova ot­vo­rím, bu­deme tam stáť my. Už ni­kdy by som však ne­do­vo­lila, aby si pre mňa zna­me­nal tak veľa. Si moja prvá a je­diná sku­točná láska a navždy bu­deš mať v mo­jom srdci špe­ciálne miesto, ktoré ne­na­hradí nik. No si člo­vek, ktorý patrí do mi­nu­losti. A preto ti dám len takú váhu v mo­jich myš­lien­kach, akú si sku­točne za­slú­žiš.

30962674784_621bcd2e33_h

foto: thought­ca­ta­log.com

Stále nie som pri­pra­vená. Po­ve­dať nie­komu o všet­kých mo­jich an­je­loch a dé­mo­noch. Dať nie­komu všetko a po­tom sa po­ze­rať ako od­chá­dza. Dú­fam, dú­fam, že jed­ného dňa bu­dem.

Tú­žim znova mi­lo­vať. Ach … Tak veľmi by som chcela opäť niečo cí­tiť, do­vo­liť svojmu srdcu znova biť, zni­čiť tú stenu, ktorú si okolo seba vy­tvo­rilo, nie­komu sa opäť roz­dať a dať mu zo seba všetku tú lásku.

No za­tiaľ nie som…

 

Komentáre