… rozhodni sa tak, ako to cítiš,
… rozhodni sa podľa najlepších úmyslov,
… rozhodni sa podľa seba bez ohľadu druhých,
… rozhodni sa pre lásku,
…rozhodni sa dobre.
… rozhodni sa aj v tom prípade, že po čase zistíš, že je to chyba, no predsa, človek sa učí na vlastných chybách.
Už je to určitá doba od tvojho odchodu. Je to pár dní, ktoré zaspávaš sama. Je to obdobie zimy, teplej kávy a teba samej. Teraz je ten čas, kedy sa stávaš silnejšou a šťastnejšou. Je to tvoj čas. Rozhodnutie nechať ho, bolo to najlepšie a ty to vieš.
Bolelo to. Písala si mu list na rozlúčku a po lícach ti stekali slzy a pero si udržala ledva v ruke. Plakla si. Silno. Nenávistne. Bolestivo. Vyplakala si celú svoju dušu, ale uľavilo sa ti.
Nevedela si sa totiž rozhodnúť. Rozhodnúť o tom, či budeš žiť v ilúzii a toxickom vzťahu alebo odtiaľ odídeš. Odídeš, budeš sama a začneš od začiatku.
Trvalo to dlho. Nie deň, nie týždeň, rovno celé mesiace. Ale čím viac to bolo ťažšie, tým viac krajšie to bude teraz.
Si slobodná.
Si voľná.
Už viac sa nemusíš trápiť, kto ti ublíži, kto ťa podvedie alebo kto ti bude klamať. Ver mi, život s takým človekom by si nemohla vydržať stále, klamala by si len a len samú seba.
Ja ti gratulujem. Nadýchni sa, cítiš to? Ten nezáujem o neho. Už ťa vôbec nezaujíma to, čo robí, kde je, s kým je. Jediné čo trošilinku trápi tvoju dušu je to, že ti je ľúto tej ženy, ktorá mu naletí ako ďalšia.
Spomienok je stále veľa. Roky sa nezmažú zo dňa na deň, ani u teba to tak nebolo. Bola si neistá, slabá a unavená. Ničila si sa, stále si v sebe zbierala silu prežiť nový a nový deň.
Teraz žiariš. Do tvojich očí sa vrátil jas, na tvoje líca sa vrátili ruže a do tvojho srdca sa vrátila láska.
Zamilovala si sa.
Do života. Do seba. Do okolia. Do všetkého, čo ťa robí šťastnou.
Rozhodni sa správne. Vždy.
