Znova sme sa po­há­dali. Mám po­cit, že ma už ne­máš rada. Ako malé dieťa som utiekla do svo­jej izby. Ne­zmohla som sa na to, po­ve­dať Ti pre­páč. Za­čala som si ba­liť svoje veci s plá­nom od­ísť. Pla­čem. Mama ne­ne­chaj ma od­ísť.

V tomto ná­vale zlosti sa mi nič ne­darí. Z vr­ch­nej po­lice spadla stará ška­tuľa. Vieš, aká som zve­davá. Ot­vo­rila som ju a hneď zau­jala moju po­zor­nosť.

fre­e­pik.com

Mama, ja pla­čem. Tá ška­tuľa je plná mo­jich spo­mie­nok. Plná fo­tiek, na kto­rých vi­dím večne usmiate dieťa s an­je­lom v Tvo­jej po­dobe. Vždy pri mne si stála, keď bola som malá. Od út­leho veku si mo­jím stráž­nym an­je­lom. Ve­no­vala si mi všetku po­zor­nosť. Každú noc si ma prišla skon­tro­lo­vať. Bola si smutná, keď som pla­kala. Vy­mýš­ľala si rôzne stra­té­gie, ako ma roz­ve­se­liť. Za­hŕňala si ma lás­kou. Úp­rim­nou lás­kou.

S úsme­vom si sle­do­vala ako som rá­stla. Tlies­kala si mi, keď som uro­bila prvé krô­čiky. Po­tom si sa rozp­la­kala. Bola si pyšná na svoje malé diev­čatko. Na­učila si ma prvé slovo. Mama.  Vy­cho­vala si ma správne, to mi mô­žeš ve­riť. Bo­jaz­livo si mi fan­dila, keď som učila bi­cyk­lo­vať.  Pra­vi­delne si ošet­ro­vala moje večne roz­bité ko­lená. Po­čú­vala si moje zá­žitky zo škôlky. Ve­dela som, že Ty bu­deš pri mne stále.

mother-daughter

foto: The­li­fe­squ­are

Učila si sa so mnou bás­ničky na pred­sta­ve­nia. Ako prvá si sa po­sta­vila, tlies­kala na celú sálu a bola si hrdá, že ja som Tvoja dcéra. Učila si ma čí­tať, pí­sať, po­čí­tať. Vzorne si sa ve­no­vala mo­jej príp­rave do školy. Áno mami, viem. Viem, že to ne­bolo ľahké. Vi­dela som v Tvo­jich očiach skla­ma­nie, keď som do­niesla do­mov prvú 5. Ni­kdy si sa na mňa ne­do­ká­zala na mňa hne­vať. Mama pre­páč..

Te­šila som sa na ten čas, ktorý sme mali len pre seba. Len Ty a ja. Uro­bili sme si čaj a roz­prá­vali sme sa. Mi­lo­vala som, keď si mi ho­vo­rila, aké nez­bedné, no zá­ro­veň úžasné dieťa som bola. Mala si is­kričky v očiach a slzy na kra­jíčku. Mami, za­stavme čas.

person-731144_960_720

foto: pi­xa­bay.com

Bola si prvá, kto­rej som po­ve­dala, že chcem od­ísť. Bála si sa o mňa, ale po­cho­pila si. Chá­pala si, že keď od­ídem od vás, do­sta­nem nové prí­le­ži­tosti do bu­dúcna. Bolo to pre mňa na­ozaj ťažké. Opus­tiť sladký do­mov. Opus­tiť Teba.

Mama pre­páč. Pre­páč mi za každé zlé slovo, ktoré som po­ve­dala. Za všetky slzy, ktoré si kvôli mne pre­pla­kala. Za­slú­žiš si lep­šie dieťa. Ro­bím všetko pre to, aby si bola na mňa hrdá, tak ako keď som ťa rozp­la­kala mo­jou bás­nič­kou pre Teba. Pre­páč mi za všetky naše ne­zmy­selné hádky. Pre­páč, že som si mys­lela, že ma už ne­ľú­biš. Pre­páč za všetky skla­ma­nia. Pre­páč, že Ti ne­do­ka­zu­jem ako veľmi ťa ľú­bim.

Chcem sa Ti po­ďa­ko­vať za všetko, čo pre mňa ro­bíš. Za každú pusu. Za ob­ja­tia. Za to, že to so mnou zvlá­daš. Za to, že na mňa ni­kdy ne­za­nev­rieš. Za to silné puto, ktoré me­dzi nami je. Za to, že si mo­jím stráž­nym an­je­lom. Za to, že práve TY si moja mama.

So sl­zami idem za Te­bou a viem, že si na našu hádku už za­budla. Ob­jala som ťa. A obe sme sa rozp­la­kali. Ľú­bim Ťa, mama!

Komentáre