Zdravím ťa kamarátka,
Vždy som si myslela, že čo sa má stať sa stane, tak ako nemáme tlačiť rieku, lebo tečie sama.
Tí čo sa majú stretnúť sa stretnú, aj keby ich okolnosti mali byť zvrátené.
Možno nie dnes ani zajtra, ale určite raz, tam niekde v diaľke.
Niekedy nám osud praje. Kráčame s ním ruka v ruke a ani si to neuvedomujeme.
No niekedy nám vraví, že je čas sa rozdeliť.
Občas si želáme vedieť odpovede, ale len my sami si môžeme odpovedať.
Nikdy nič nie je stratené, pretože pokiaľ to žije v tvojom srdci, stále to existuje.
Vždy som si myslela, ak má niekto voči niekomu silné pocity, tak len tak neodídu.
Ako to mohlo byť skutočné, ak to odišlo len tak?
Veď predsa človek zo dňa na deň neprestane ľúbiť/milovať alebo áno?
Vtedy, keď sa tvoja cesta rozišla s ním si si myslela, že na teba zabudol úplne. Všetkým povedal, že knihu s tvojím menom už uzavrel. Myslela si si, že na teba zabudol v tom najkrehšom slova zmysle. Zabudol akej farby si mala oči, akú hudbu zbožňuješ a ako rada tancuješ. Ako veľmi obdivuješ oblohu a hviezdy. Myslela si si, že zabudol na tie maličkosti, ktoré si o tebe vedel.
Ale mýlila si sa. On na teba a na všetko okolo teba nikdy nezabudol…a myslím, že ani nezabudne.
Ako by mohol zabudnúť na niekoho, s kým jediné čo robil, bolo, že sa smial?
Myslím, že každá z nás po rozchode, ak to nebolo príliš zlé, chce zostať kamarátka. Aj ty si chcela. Nehovorím teraz o tých situáciach, keď máte spolu už dieťa a podobne, hovorím len o bežnom rozchode. Chceme zostať, aby sme nestratili toho človeka úplne. No sama si zistila, že to nejde. Nie nadarmo sa vraví:
„Ak bývalí milenci vedia zostať priatelia, buď sú stále zaľubení alebo nikdy neboli“ -anonym
Teba to ťahalo naspäť ako magnet.
Bola si mu ochotná písať každý deň, chodiť s ním von ako kedysi.
Veď predstav si ako sa máš zhovárať s niekým, koho by si najradšej objala alebo pobozkala?
V hlave máš chaos.
A potom si sa rozhodla, že prerušíš kontakt.
Nastáva dlhé obdobie, kedy sa trápiš, nespávaš, chýba ti. Pýtaš sa, kde si urobila chybu, že s tebou neostal. Je to obdobie, kedy by si sa najradšej s tým druhým porozprávala, ale nemôžeš, lebo už má inú. A jej patrí všetok čas.
Prídu k tebe myšlienky či je ona len tvojou náhradou? alebo ju skutočne miluje…
A potom zrazu vidíš jeho tvár všade. Je ako to ako bulvár. Fotky, komentáre a teba to zožiera. Stretneš ich spolu na akcii a vyzeráš najlepšie, žiariš, aby si schovala tie pocity. Usmievaš sa.
A potom sa všetko sa otočí.
Zrazu príde deň a on sa začne pýtať po tebe.
V noci ti pípa mobil, si zaspamovaná, volá ťa von. Chce vedieť ako žiješ…ale ty už nemáš záujem.
Nájdeš si ráno správy, pretože si si dala režim lietadlo.
Od svojich priateľov počúvaš ako sa teba pýtal.
Ako svoju frajerku nazval tvojím menom, ževraj „omylom.“
Ako dúfa, že ťa stretne a prehodí s tebou pár slov alebo niečo viac.
A zrazu po tej dlhej dobe chce byť tvoj kamarát, byť za dobre, no a ty váhaš.
Premýšľaš či si ho opäť vpustiť do života.
Aby narobil chaos? Pýtaš sa seba.
Bojíš sa, že by sa tie pocity vrátili späť .
Stále má frajerku a ty jej nechceš ublížiť, no sama nevieš, aká si silná no on, ale hľadá teba, jeho ex.
„Aj po takom dlhom čase? Stále.“
Vieš, že by si mal vybrať, čo vlastne chce.
Teba alebo ju.
Pretože ak žiari pri žene, ktorú raz nechal ísť, tak asi je to jeho šťastie a vždy ním bolo, len vtedy sa veci skomplikovali príliš.
Takto vás raní obe.
Svojou nerozhodnosťou a sebectvom.
„Neviem byť s tebou iba 50% , buď sme 100% alebo sme 0%“-anonym
Viac z foto tvorby autorky – Zuzky, nájdeš TU 🙂
