Láska.
Milovať niekoho. Vieš, niekedy to znamená len to, že sedíš, usmievaš sa a nemôžeš tomu uveriť. Že práve ty máš tú česť. Ako môžeš byť ty taká výnimočná. Že môžeš svietiť a byť svetlom.
Že môžeš byť milovaná a milovať.
Sama ale iste poznáš tú vetu, že na lásku niet dôvodu. Ten, kto má dôvod určite nemiluje úprimne.
Láska, to je keď nemôžeš zaspať, pretože realita je skutočne (konečne) krajšia než sny. To je ten moment, kedy sa bezdôvodne usmievaš do steny a premýšľaš o vás dvoch. To je vtedy, keď ti chýba, aj keď si zaneprázdnená. Je to vtedy, keď zažívaš neskutočné dobrodružstvá. Neplánované. Spontánne. Krásne. Len vy dvaja. V prírode. V meste. V inej krajine. Všade. Všade okolo teba je zrazu láska.
Je tu aj vtedy, keď prídu dobré a zlé dni. Príde čas, keď sa budeš hnevať na celý svet. Budeš si klásť otázky, prečo sa všetky tie veci dejú tebe. A on príde a objíme ťa. Dá ti bozk na temeno hlavy a ubezpečí ťa, že bude všetko dobré. Možno nie teraz, ani zajtra, ale raz. A ty sa budeš cítiť tak silná.
Budeš sa cítiť silná, pretože budeš mať pri sebe človeka, ktorý ti rozumie. Ktorý ťa bude milovať aj keď sa budeš cítiť zle. A zrazu príde deň, kedy sa budeš cítiť dobre. Po nejakej dobe. Budeš si spievať pesničky, ktoré ťa napadnú a bude ti jedno, že nepoznáš slová. Nájdeš v sebe zase silu bojovať a objavíš chuť do života. Spomenieš si na neho. On je ten, koho ľúbiš. Usmeješ sa a budeš to vedieť. Spomenieš si na neho aj vtedy, kedy si budeš chcieť pripomenúť, že na svete naozaj existuje láska, pokoj a dobro.
Porastieš. Láskou. Pretože ľudia rastú, ak sú milovaní a môžu milovať. Vykvitnú, ako tie najkrajšie kvety a budú zdobiť každú záhradu.
Vtedy zistíš, že ho naozaj miluješ.
A všetko bude tak, ako má byť.
