Každý zamilovaný pár nejaké má. Prezývky, ktoré vznikli z lásky, také, ktoré majú toho druhého rozosmiať, ale aj také, ktoré sú len pre uši ich dvoch. Niekedy je ľahšie a krajšie osloviť sa inak, než krstným menom, no nie?
To, čo je však pre nás milé či normálne, môže znieť pre iných divne. Preto sme sa opýtali slovenských žien na to, aké prezývky dostali od svojich partnerov ony, no pritom to nie sú klasické oslovenia ako „macko“ či „miláčik“.
Máš k tejto téme čím prispieť aj ty?
Prezývky, ktoré nie sú zvyčajné
„Môj drahý bol vždy človek, ktorý miloval srandu, takže čakať oslovenia ako láska, nebolo na mieste. Rok mi hovoril ‚knedľa‘, pretože milujem knedle s omáčkou. No som veľmi chudučká, takže vždy bolo smiešne, ako sa tvárili ľudia okolo mňa, keď to začuli.“ – Natália, 27 rokov
„Mám na nose malý hrb, takže som bola už aj nosorožec. No najradšej som mala pomenovanie ‚ročumnek‘. Raz sa mi totiž poplietol jazyk a takto som nazvala rumanček a hneď sa to chytilo. Najprv som sa hnevala, potom mi to prišlo ako niečo, čo chápeme len my dvaja.“ – Petra, 31 rokov
„Môj už manžel mi dal prezývku ešte keď sme boli spolužiaci na základnej škole. Vtedy som ešte netušila, že o 20 rokov budeme partneri. Z priezviska mi vyvodil Kajšenka, čo sa uchytilo tak, že ma odvtedy všetci takto poznajú. Dnes ho voláme Kajšenko, keď si ma už vzal.“ – 34 rokov
Niekto má rád milôstky, niekto radšej zábavné pomenovania
„Terajší partner mi hovorí pekne, no môj ex mi dal raz šokujúcu prezývku. Bolo to na oslave narodenín, kde mi na blúzku spadol kúsok torty. Mala som vtedy pár kíl naviac a on na mňa pred všetkými so smiechom zvolal, že som tortožrút. Vtedy mi bolo do plaču.“ – Vladka, 29 rokov
„Ja nie som veľmi na prezývky, no keď mi môj frajer začal hovoriť kuriatko, lebo som vraj ráno taká milá, tak sa mi to zapáčilo. Viem, že je to možno trápne, no mám rada, keď si hovoríme takto milo ako nejakí tínedžeri.“ – Tereza, 29 rokov
„Ja nikdy nezabudnem na to, ako mi hovoril môj bývalý. Vzniklo to tak, že som raz pri prechádzke v parku zakopla o konár. Tak mi hovoril konárica. Bolo to hrozné. Ani nie vtipné, smiešne či milé. Pripadala som si ako nejaká nemotorná kobyla.“ – Frederika, 26 rokov
