Aj keď sa možno tváriš nad vecou a nedáš na sebe poznať, aké emócie prúdia tvojím telom, nie je hanba priznať si, že si smutná. Najmä, ak ide o lásku, pocity nami dokážu poriadne zamávať. Zlomené srdce bolí a spomienky sa nedajú vymazať mávnutím prútika. Keď ti chýba expartner, je to úplne v poriadku. I keď vám to nevyšlo, neznamená to, že pre teba nič neznamenal.
Sme len ľudia. Máme srdce, dušu, svedomie, myšlienky, city. Nie sme stroje, ktoré sa musia tváriť, že je všetko v pohode, keď to tak nie je. A vôbec sa nemusíme sami pred sebou ospravedlňovať za to, že spomíname na chvíle, ktoré sa už nedajú vrátiť. Či to bol dlhý alebo krátky, šťastný alebo nešťastný vzťah, je úplne normálne, že ti môže bývalý partner chýbať.
Keď ti chýba expartner, i keď ho už nemiluješ
To, čo bolo na ňom najlepšie, to výnimočné. To, ako si sa pri ňom cítila, keď bolo všetko super. Čo ste spolu zažili. Bola to láska, aj keď sa už premenila iba na spomienky minulosti. Že na neho myslíš, ešte neznamená, že ho musíš stále aj milovať.
Niekto, kto bol pre teba dôležitý, predsa len tak nezmizne z tvojej hlavy akoby si stlačila „delete“. Pravdou je, že z nej bude odchádzať veľmi pomaly. A jedného dňa ťa prekvapí, keď si vôbec spomenieš.
Na láske je zvláštne to, že postupom času zabudneš na všetko zlé, a v srdci ti ostanú len tie pekné chvíle. Momenty, ktoré stoja za to, aby si si ich uchovala v sebe. Nebudeš pochybovať o tom, či bol rozchod správnym rozhodnutím, pretože už budeš úplne inde. No minulosť je našou súčasťou, a preto by sme sa ju nemali snažiť ukrývať, keď sa spomienkami na ňu vieme občas zahriať pri srdci.
Keď ti chýba ex, možno máš pocit, že to ani nesmieš vysloviť nahlas. No opak je pravdou. Ten, koho si milovala, v tebe zanechal stopu. Takú, ktorá ťa vyformovala, bez nej by si totiž nebola taká, aká dnes si. Radšej spomínať s láskou na všetko dobré, než pri spomienke na to zlé roniť slzy, no nie?
