Je to, akoby ťa ťahala za nohy, aj keď chceš robiť kroky vpred. Minulosť kráča za nami ako taký duch, je našou súčasťou, či sa nám to páči alebo nie. Nedokážeme ju zmeniť, zmazať, a ani na ňu zabudnúť. A práve to môže byť častokrát veľkým problémom. Kvôli nej si nevychutnáš prítomnosť tak, ako by si mohla. Tak, ako by si si zaslúžila.
Bola krásna, priniesla nám šťastné okamihy, ale vedela byť aj krutá. Do duše nám vryla rany, ktoré sa zrejme nikdy nezahoja. Bolesť, ktorú pri nich cítime, nám nedovolí nikdy zabudnúť na to, čo bolo. Poznačila našu osobnosť už navždy. Je to prirodzené. Čo už však nie je úplne v poriadku, je to, keď necháš minulosť úplne ovládať tvoj terajší život.
Minulosť musíš jednoducho prijať
Je veľmi ťažké zmieriť sa s vecami, s ktorými nesúhlasíme, s tým, čo nás potrápilo, ako nám bolo ublížené, či s tým, že k nám nebol osud vždy láskavý. Počas života zažiješ rôzne situácie, ktoré sa ti páčiť nebudú. Ale nenarobíš s tým nič. Len ich musíš prijať také, aké sú. Zmieriť sa s tým, čo ti osud nadelil a nedovoliť sama sebe ničiť si budúcnosť.
I keď je tvoja duša smutná, tvoje telo nemôže chodiť po tomto svete skleslo navždy. Nemôžeš v sebe nosiť hnev, keď jeho počiatky siahajú roky dozadu. Nemôžeš ani dúfať, že sa jedného dňa zmení to, čo sa už nedá vrátiť. Nik z nás nemá takú moc, aby to dokázal. V tvojich rukách však je, ako sa s tým vysporiadaš. Či chceš minulosť zo svojich nôh striasť a ísť vpred alebo si ju ako balvan ťahať za sebou navždy.
Ako znie v jednej piesni, čo bolí, to prebolí. Avšak, musíš to ty sama chcieť. Pretože kým sa sama nerozhodneš oslobodiť od démonov minulosti, budú ťa stále prenasledovať. Len si predstav, aký kameň by ti padol zo srdca a ako slobodne by si sa nadýchla, ak by si tak učinila. Všetko je len v tvojej hlave. Nepremrhaj svoj život, ktorý môže čakať krásna budúcnosť.
