Krátke a dojímavé príbehy o láske, ktoré ti vyčarujú úsmev na tvári
Dating
Každý z nás zažil v živote prekvapivé situácie, ktoré zmenili náš pohľad na svet, alebo nás prinajmenšom donútili sa zamyslieť. Existujú také, ktoré sa nám stanú každý deň ale aj také, ktoré prídu len raz za život no či už sú dobré, zlé, obyčajné alebo výnimočné, musíme z nich vyťažiť maximum.
Ľudia v nasledujúcich príbehoch dostali za úlohu podeliť sa so situáciou, ktorá ich donútila sa zamyslieť. Napriek tomu, že nie všetci si spomenuli na šťastný príbeh ich života a pre niektorých museli byť zážitky, ktorými si prešli životnou skúškou, dali im viac než hocijaká škola a aj oni sami na to spomínajú v dobrom.
Môj 75 ročný starý otec, ktorý oslepol, keď mal 15 rokov na šedý zákal povedal: „Tvoja stará mama je proste tá najkrajšia vec na svete, nemyslíš?“ Na chvíľu som sa pozastavila: „Áno je. Stavím sa, že ti chýba pohľad na takú krásu.“ „Zlatíčko,“ povedal môj starký a pokračoval: „ja stále vidím jej krásu každý deň. V skutočnosti, vidím ju častejšie, než keď sme boli mladí.“
Dnes som kráčal so svojou dcérou uličkou. Pred desiatimi rokmi som vytiahol 14 ročného chlapca z horiaceho auta jeho mamy po vážnej autonehode. Doktori na mieste povedali, že už nikdy nebude chodiť. Moja dcéra ho bola niekoľko krát navštíviť so mnou v nemocnici a potom tam začala chodiť aj sama. Dnes som ho videl napriek predpovediam lekárov široko sa usmievať zatiaľ čo stál na vlastných nohách a dal pred oltárom prsteň na ruku mojej dcéry.
Dnes keď som ráno prišiel pred ku svojmu kvetinárstvu o siedmej ráno, našiel som tam čakať vojaka v uniforme. Bol na ceste na letisko. Odchádzal do Afganistanu na rok. Povedal mi: „Zvyčajne nosievam domov pre moju manželku kyticu kvetov každý piatok a nechcem ju sklamať aj keď tu nebudem.“ Potom spravil objednávku na 52 donášok kvetov do kancelárie jeho manželky na každý týždeň kým bude preč. Dal som mu 50% zľavu pretože niečo také krásne mi zlepšilo deň.
Spomenula som svojmu vnukovi, že ma nikto nepozval na maturitný ples, keď som bola na strednej škole a tak som tam nešla. Večer sa u mňa objavil oblečený v smokingu a zobral ma ako doprovod na svoj vlastný maturitný ples.
Keď sa prebrala po 11 mesiacoch z kómy pobozkala ma a povedala: „Ďakujem, že si tu so mnou bol a hovoril mi tie krásne veci a nevzdal si to… A áno, vezmem si ťa.“
Dnes, keď som v parku na lavičke jedol obed, starší manželský pár zaparkoval auto neďaleko mňa. Spustili okná, a v rádiu zapli jazz. Potom muž vystúpil, prešiel okolo auta, aby otvoril svojej žene dvere a zobral jej ruku. Pomohol jej vystúpiť a odviedol ju asi 10 metrov od auta. Ďalšiu pol hodinu spolu pomaly tancovali pod veľkým dubom.
Dnes som operoval malé dievčatko. Potrebovala krv, 0 negatív. Nemali sme žiadnu, no jej brat, ktorý bol jej dvojča, mal túto krvnú skupinu. Vysvetlil som mu, že je to záležitosť života a smrti. Chvíľu ticho sedel a potom sa rozlúčil so svojimi rodičmi. Nerozmýšľal som nad tým, až kým sme mu zobrali krv a on sa spýtal: „Tak kedy teda umriem?“ myslel si, že dáva sestre svoj život. Našťastie sa operácia podarila a obaja sú v poriadku.
Môj otec je ten najlepší otec akého som si mohla priať. Je milujúcim manželom mojej mamy (vždy ju vie rozosmiať), bol na každom mojom futbalovom zápase od mojich piatich rokov (teraz mám 17), a pracuje ako stavbár. Dnes ráno, keď som hľadala kliešte v jeho škatuli s nástrojmi, našla som na dne staré, pokrčené noviny. Bol na nich list napísaný písmom môjho otca presne mesiac pred tým, ako som sa narodila. Písalo sa tam, „Mám osemnásť rokov a som alkoholik, ktorého vyhodili zo školy, zvykol som sa rezávať, som obeť týrania detí a mám záznam za kradnutie áut. No a čoskoro sa na zoznam pripíše adolescentný otec. Ale prisahám, že pre moje malé dievčatko všetko napravím. Budem pre ňu otcom, akého som ja nikdy nemal.“ Neviem síce ako to dokázal, ale podarilo sa mu to.
Dnes ma môj 8 ročný syn objal a povedal: „Si najlepšia mama na celom svete!“ Usmiala som sa a sarkasticky odvetila: „Ako to môžeš vedieť? Nestretol si všetky mamy na celom svete.“ Môj syn ma objal ešte silnejšie a povedal: „Ale stretol. Ty si môj svet.“
Starám sa o staršieho pacienta s Alzheimerom. Len zriedka si vie spomenúť na svoje meno, často zabúda aj na to kde je alebo čo povedal len pár minút dozadu. Ale nejakým zázrakom si pamätá, kto je jeho manželka a zakaždým, keď ráno príde, strávi s ním niekoľko hodín. Zvyčajne ju privíta so slovami: „Ahoj moja nádherná Kate.“
Môj 21 ročný labrador sa vie ledva postaviť, nevidí, nepočuje a nemá dosť síl ani na to aby štekal. Ale ani to mu nezabráni vrtieť chvostom minútu zakaždým, keď vojdem do miestnosti.
Dnes sme mali s manželom desiate výročie svadby. No keďže sme obaja zostali nezamestnaní, dohodli sme sa, že si nebudeme kupovať žiadne darčeky. Keď som sa zobudila, on bol už hore. Zišla som po schodoch a uvidela som nádherné divoko rastúce kvety naaranžované po celom dome. Muselo ich tam byť aspoň 400 a neutratil za ne ani cent.
Môj priateľ zo strednej, o ktorom si som si myslela, že ho už nikdy neuvidím, mi dnes ukázal fotky nás dvoch, ktoré nosil vo svojej armádnej helme zatiaľ čo bol 8 rokov v zámorí.
Moja 88 ročná starká aj jej 17 ročná mačka sú obe slepé. Je normálne, že vodiaci pes vodí starkú po dome. No nedávno začal vodiť po dome aj jej mačku. Keď zamňauká, pes k nej príde a potom ho nasleduje priamo až k jedlu, ku svojej debničke alebo na druhú stranu domu, kde spí.
Dnes som videla cez kuchynské okno horor. Moja dvojročná dcéra sa pošmykla pri bazéne a padla do neho hlavou napred. No než som sa k nej stihla dostať, náš zlatý retriever skočil za ňou do bazéna, zdrapol ju za golier na tričku a dotiahol ju až ku schodíkom, na ktorých už dočiahne na zem.
Môj starší brat daroval kostnú dreň už šestnásťkrát, aby mi pomohol vyliečiť sa z rakoviny. Komunikuje priamo s mojim doktorom bez toho, aby som ho o to požiadal alebo aby som vedel, kedy to robí. Dnes mi doktor oznámil, že moja liečba zaberá.
Keď som išiel domov autom s mojím starkým zrazu to otočil a povedal: „Zabudol som kúpiť tvojej starkej kyticu kvetov. Kúpim nejakú v kvetinárstve tu na rohu, zaberie to len chvíľku.“ Spýtal som sa: „Čo je na dnešku také špeciálne, keď musíš kúpiť kvety?“ „Na dnešku nie je nič špeciálne,“odvetil a pokračoval: „Každý deň je špeciálny. Tvoja starká miluje kvety, vyčaria jej vždy úsmev na tvári.“
Dnes som si opäť prečítal list, ktorý som napísal 2. Septembra 1996 pred tým, ako som išiel spáchať samovraždu. Dve minúty na to sa vo dverách objavila moja priateľka a povedala mi, že je tehotná. Zrazu som cítil, že mam opäť dôvod žiť. Dnes je mojou manželkou už 14 rokov a máme 3 deti. Z času na čas si ten list opäť prečítam, aby som si pripomenul, že mám byť za čo vďačný. Dostal som druhú šancu v živote aj v láske.
Po požiari som bola hospitalizovaná na mesiac v nemocnice s popáleninami tváre. Odkedy som sa vrátila do školy s jazvami na celej tvári, každý deň za posledné dva mesiace nachádzam na skrinke nalepenú červenú ružu. Netuším, kto tam tie ruže necháva. Skúšala som prísť do školy skôr niekoľkokrát aby som to zistila, no zakaždým tam ruža už bola.
Dnes je desiate výročie smrti môjho otca. Keď som bola dieťa, zvykol mi spievať krátku melódiu vždy pred spánkom. Keď som mala 18 a ležal v nemocničnej posteli a bojoval s rakovinou, spievala som tú pesničku ja jemu. Odvtedy som tú melódiu nepočula až do včerajšej noci. Ležala som v posteli vedľa svojho snúbenca a zrazu si začal spievať tú melódiu. Povedal mi, že mu ju mama zvykla spievať pred spánkom, keď bol dieťa.
Žena, ktorej museli vyoperovať hlasivky kvôli rakovine sa prihlásila do môjho kurzu znakového jazyka. Jej manžel, štyri deti, dve sestry, brat, mama, otec a dvanásť blízkych priateľov sa prihlásilo s ňou, aby sa s ňou mohli rozprávať napriek tomu, že stratila schopnosť hovoriť nahlas.
Môj 11 ročný syn sa naučil znakový jazyk lebo jeho najlepší kamarát Josh ohluchol, keď bol bábätko. Bolo neuveriteľné pozorovať, ako sa ich priateľstvo rozvíjalo počas rokov.
Môj otec zomrel prirodzenou smrťou vo veku 92 rokov. Našiel som ho ja, pokojne sediaceho v kresle v jeho spálni. V lone mal položené tri zarámované fotky mojej mamy, ktorá umrela pred desiatimi rokmi. Bola láskou jeho života a on chcel, aby bola aj poslednou vecou, ktorú uvidel pred smrťou.
Som hrdou matkou slepého 17 ročného chlapca. Napriek tomu, že sa narodil ako nevidiaci, nezastavilo ho to pred tým aby zvládal školu na samé Áčka, bol úspešným gitaristom a milujúcim priateľom svojho dievčaťa, Valerie. Dnes sa ho jeho mladšia sestra spýtala, čo má na Valerie rád a on odpovedal: „Všetko. Je nádherná.“
Dnes som obsluhovala starší pár. Ten spôsob akým sa na seba pozerali… Mohli ste vidieť že boli zamilovaní. Keď muž spomenul, že majú výročie usmiala som sa a povedala: „Nechajte ma hádať. Ste spolu odjakživa.“ Zasmiali sa a žena povedala: „Vlastne nie. Dnes je naše piate výročie. Obaja sme prežili svojich manželov a život nás požehnal ešte jednou dávkou lásky.“
V škole máme dvoch maturantov, gayov, ktorí majú verejný vzťah. Zažili veľa ponižovania každý deň za posledné dva roky, no napriek tomu sa stále držia za ruky na chodbe. Napriek vyhrážaniu a zničeným skrinkám sa ukázali na maturitnom plese v ladiacich smokingoch. Vidieť ich tancovať spolu na parkete ako sa na seba usmievali od ucha k uchu napriek všetkým neprajníkom, bolo neuveriteľné.
Dnes som mala so svojou sestrou autonehodu. Moja sestra je v škole veľmi populárna, pozná sa s každým. Ja som skôr introvert a stretávam sa len s dvoma kamarátkami. Keď dala hneď po nehode status na Facebook, zatiaľ čo jej kamaráti ho komentovali, moje dve kamarátky prišli nezávisle od seba na miesto nehody ešte pred sanitkou.
So svojim 12 ročným synom som sa zastavila v domove dôchodcov, aby sme navštívili moju mamu, ktorá trpí Alzheimerom, prvýkrát po niekoľkých mesiacoch. Zvyčajne tam chodievam sama, no keď sme vošli dnu sestrička povedala: „Ahoj, Sean!“ a potom nás poslala za mamou. Nechápala som odkiaľ pozná jeho meno a keď som sa ho spýtala povedal: „Zastavím sa tu zakaždým, keď idem zo školy aby som pozdravil starkú.“ Nemala som o tom ani tušenia.
Na hodinách chémie som od začiatku roka na laboratórnych cvičeniach partner s jednou z najkrajších a najpopulárnejších dievčat v škole. Nikdy by som nenašiel odvahu začať s ňou rozhovor napriek tomu, že je milá a vôbec nie namyslená. Na hodinách sa spolu vždy rozprávame, smejeme a dostávame samé Áčka (je tiež veľmi chytrá), a nedávno sme sa začali rozprávať aj mimo hodín. Minulý týždeň, keď som sa dozvedel, že nemá partnera na blížiaci sa ples, veľmi som chcel aby išla so mnou, no bál som sa jej spýtať. Dnes po obede za mnou pribehla a slušne mi povedala, aby som ju zavolal na ples. Tak som to spravil a ona mi dala pusu na líce a povedala áno.
Na naše 10. výročie mi ukázala samovražedný list, ktorý napísala keď mala 22, presne v deň, keď sme sa spoznali. Povedala mi, že nechcela aby som celé tie roky vedel, aká bola bláznivá a nepredvídateľná predtým, než sme sa spoznali. Napriek tomu, že som o tom ani nevedel, som ju vraj zachránil.
Môj starký má fotku jeho a starkej, na ktorej sa smejú na nejakej párty v 60. rokoch. Moja starká umrela v roku 1999 na rakovinu a v ten večer, keď ma videl ako sa pozerám na tú fotku, objal ma zozadu a povedal: „Pamätaj na to, že aj napriek tomu, že niečo netrvá navždy neznamená to, že to za to nestojí.“
Dnes som prišla za svojimi dvoma dcérami, 4 a 6 ročnými, aby som im oznámila, že sa musíme odsťahovať z nášho štvorizbového domu do malého dvojizbového bytu, až kým si nenájdem lepšie platenú prácu. Na chvíľu sa na seba pozreli a potom sa ma mladšia spýtala: „Ale sťahujeme sa tam všetky spolu?“ „Áno,“ pdpovedala som. „Oh, tak potom o nič nejde,“ odvetila.
Keď som mala 17 rokov otehotnela som s dvojičkami. Keď môj priateľ a kamaráti zistili, že nechcem ísť na potrat, odvrátili sa mi chrbtom. No ja som nepoľavila, pracovala som na plný úväzok zatiaľ čo som študovala, zmaturovala som, spravila si vysokú školu a tam spoznala muža, ktorý miluje moje deti ako keby ich poznal celú večnosť.
Na svoje 29 narodeniny som sa vrátil zo svojej štvrtej a poslednej služby v zámorí. Malé dievča (už nebola malá- mala už 22!), ktoré bývalo v dome vedľa mojich rodičov ma čakalo na letisku s ružou a fľašou mojej obľúbenej vodky a spýtalo sa ma, či s ňou pôjdem na rande.
Dnes sa moja dcéra zasnúbila. Je od nej o 3 roky starší a začali spolu chodiť keď mala 14 rokov a on 17. Nepáčil sa mi ten vekový rozdiel kým boli ešte deti. Keď mal on 18 rokov a ona mala mať o týždeň 15, môj manžel trval na tom, aby sa rozišli. Zostali kamaráti zatiaľ čo sa obaja stretávali s inými ľuďmi. Teraz majú 24 a 27 a nikdy som nevidela viac zamilovaných ľudí.
Keď som počula, že moja mama nešla do roboty kvôli chrípke, po ceste zo školy som sa zastavila v obchode aby som kúpila nejaké konzervované polievky. Pri pokladniach som narazila na môjho otca, ktorý kupoval polievky, vreckovky, tampóny a kyticu kvetov. Vyčarilo mi to úsmev na tvári.
Keď som poklepala na bok svojho invalidného vozíka a povedala svojmu manželovi, že on je jediný dôvod, prečo by som sa ho chcela zbaviť dal mi pusu na čelo a odpovedal: „Zlatko, ja tú vec ani nevidím.“
Dnes za mnou môj otec prišiel prvýkrát za 6 mesiacov odkedy som mu povedal, že som gay. Keď som otvoril dvere stál tam so slzami v očiach, objal ma a povedal: „Je mi to ľúto Jason, milujem ťa!“
V noci som sa zobudila na to, ako moja dcéra volala moje meno. Spala som v kresle v nemocnici a keď som otvorila oči, uvidela som jej nádherný úsmev. Bola 98 dní v kóme.
Pred 10 rokmi, keď som zastavila na križovatke, zozadu do mňa nabúralo auto. Vodič bol študent tej istej univerzity akú som navštevovala ja. Bol veľmi milý a stále sa mi ospravedlňoval. Ako sme čakali na policajtov a odťahovku, začali sme sa rozprávať a smiať na rôznych veciach. Vymenili sme si čísla a zvyšok je už minulosťou. Práve sme oslávili ôsme výročie svadby.
Pracoval som v kaviarni, keď dnu vošli dvaja muži držiaci sa za ruky. Ako sa dalo očakávať, ľudia sa za nimi otáčali a potom sa jedno malé dievča spýtalo svojej mamy, prečo sa tí dvaja muži držia. „Pretože sa ľúbia.“ odvetila jej mama.
Dva roky po rozvode sme s exmanželkou prekonali všetky nezhody a stretli sa na večeri. Smiali sme sa a rozprávali skoro 4 hodiny a predtým než odišla, dala mi veľkú obálku. Bolo v nej 20 milostných listov, ktoré mi napísala za posledné dva roky. Na obálke bolo napísané: „Listy, na ktoré som bola moc tvrdohlavá, aby som ich poslala.“
Mal som nehodu, po ktorej mi zostala rana na hlave. Doktor mi na ňu dal obväz a povedal, že ho tam musím mať celý týždeň. Nenávidel som to. Dve minúty na to do miestnosti vošiel môj brat tiež s obväzom na hlave. Mama povedala, že na tom trval lebo nechcel, aby som sa cítil osamelý.
Keď môj 91 ročný starý otec (armádny doktor a úspešný podnikateľ) ležal v nemocnici, spýtal som sa ho, čo bol jeho najväčší životný úspech. Otočil sa, chytil moju starkú za ruku, pozrel sa jej do očí a povedal: „Zostarnúť s tebou.“
Dnes som pozoroval svojich starých rodičov, ako sa spolu smiali a vtipkovali v kuchyni. Cítil som, že sa pozerám na pravú lásku. Dúfam, že ju raz nájdem aj ja.
Presne pred 20 rokmi som riskoval život aby som zachránil topiacu sa ženu z rieky Colorado. A tak som spoznal svoju manželku, lásku svojho života.
Na naše 50. výročie svadby sa na mňa usmiala a povedala: „Jediné, čo si želám je, aby som ťa spoznala skôr.“
Dnes mi môj slepý kamarát v živých detailoch opísal aká je jeho priateľka nádherná.
