Veľmi dobre si spomínam na deň, kedy som zostala nehybne stáť uprostred cesty a pozorovala hviezdy. V tom momente som si ani neuvedomila, že zbabelo utekám pred sebou. Na ten moment som bola znova šťastná. Zazrela som padnúť hviezdu. Prekrížila prsty, zavrela oči a želala som si, aby…
pexels.com
Rozmýšľala som nad životom. Čo mi dal, čo mi vzal. Nespoznávala som sa. Nebola som takáto. Uzavrela som sa do seba a čakala na teba, aj keď som vedela, že čakám zbytočne.
Myslela som si, že som sa cez to preniesla. Myslela som si, že sa naučím bez teba žiť. Že budem znova to usmievavé dievča, ktoré vyčarí každému úsmev. Mýlila som sa. Presviedčala som sa, že mi bude takto lepšie. Začala som tráviť čas s ľuďmi, ktorí si to naozaj zaslúžia. Našla som si rôzne aktivity, len aby som nemusela byť blízko teba. Zo začiatku to aj fungovalo. Nemala som čas premýšľať nad našimi spomienkami. Ale nebola som šťastná. Niečo mi chýbalo.. Vedela som čo, ale nechcela som si to priznať. Vedela som, že si to ty, kto mi chýba.
thoughtcatalog.com
Keď som počula tvoje meno, znervóznela som. Bola som zvedavá ako sa máš, čo máš nové. S úsmevom som ľudom hovorila, že sa mám dobre, hoci to nebola pravda. Naučila som sa byť šťastná. Teda lepšie povedané, presviedčala som ľudí, že som šťastná. Bolo úplne jedno ako ďaleko som od teba. Časť môjho srdca stále žije v minulosti. Časť môjho srdca ťa stále ľúbi. Z dňoch bez teba sa stali mesiace. Z mesiacov roky..
Pri padajúcej hviezde som si želala, aby si sa niekedy znova stal súčasťou môjho života. A ono sa to stalo. Teraz sme starší, múdrejší, úprimnejší. Po dlhej dobe si to stále ty, kto ma dokáže rozosmiať. Stále si to ty, kto je mojím ochrancom. Stále sa na teba dokážem pozerať takým istým spôsobom ako kedysi.
Nezaľúbila som sa do teba znova. Pravda je taká, že som ťa nikdy neprestala ľúbiť.
