Moja drahá..
Akurát je 03:11 a vo mne je toľko nevypovedaných slov, ktoré som jednoducho nestihla povedať. Možno to je tým vínom. Sladkým. Ružovým. Presne takým ako bol môj život. Život s ním. Nechcela som znova písať o ňom. Chcela som, aby už bol uzavretá kapitola. Robím naozaj všetko preto, aby tou uzavretou kapitolou bol. No prišla som na to, že kým zo seba nedostanem tú zlosť, ktorá sa vo mne kopí odo dňa nášho rozchodu, nebudem šťastná.
Porozprávam Ti príbeh od toho dňa, kedy som behom chvíle prišla o to najdôležitejšie v mojom živote..
Zničilo ma to. Potopilo na dno a pošliapalo moju osobnosť. Tvárila som sa statočne, hoci vnútri umrelo dievča, ktoré sa videlo do konca života v jeho náručí. Nemala som ani trocha odvahy povedať mu to. Jediné, čo som spravila bolo, že zvyšnú seba hrdosť som pozbierala a odišla. Preplakala som celú noc. Nasledujúce dni boli pre mňa hotové peklo. Nikto nevedel, čo sa stalo, hoci moje večne lesklé oči veľa prezrádzali.
foto: thoughtcatalog.com
Cítila som sa ponížená. Opustená. Zničená. Pane Bože, ďakujem za tie osoby, ktoré pri mne stáli. Možno sa Ti to bude zdať klišé, no poviem Ti, bez nich by som tu nebola. Zachránili ma. Mala som sto chutí ukončiť tú bolesť. Že čo som tým chcela dosiahnuť? Neviem.. Možno som mu chcela dať príručku, že bezo mňa nebude šťastný. Možno som chcela aby mal pocit výčitiek, alebo mu len vrátiť všetku tú bolesť, ktorá ma zaživa zabíjala. Niečo viem ale presne. Chcela som to vzdať len kvôli nemu. Dnes už viem, že bola slabosť tak premýšľať.
Nasledujúce mesiace boli pre mňa ako výhra v lotérií. Začali sme sa znova stretávať a mnou vládli vojny. Jedna strana chcela vyhrať naspäť jeho srdce. A tá druhá zase slobodu. Bojovala som sama so sebou a to ma ničilo. Po dlhých chvíľach, kedy som sa odhodlávala, či mu poviem čo chcem a čo nie, rozhodol on. Náš kontakt z dňa na deň skončil.. Prišla som o neho druhýkrát. No čo je horšie, prišla som o seba.
foto:thoughtcatalog.com
Chodila som bez duše. Bála som sa vyjsť von, že ho znova uvidím. Šťastného. Bezo mňa. Obmedzila som kontakt s okolím, utápa sa v žiali. Namotávala som chalanov, ktorých som nemilosrdne poslala preč. Stalo sa zo mňa dievča, ktoré som nenávidela. Hnusila som sa sama sebe. Dokonca som bola odporná aj na ľudí, ktorí si to nezaslúžili. A tak, ako aj im, tak som ubližovala aj sama sebe. Nejedla, nepila, obviňovala sa a plakala.
Moja drahá.
Nehovorím Ti to len pre to, aby som uzavrela kapitolu s názvom ON. Hovorím Ti to preto, pretože sa o teba bojím. Nechcem aby si skončila tak ako ja. Na dne. Chcem, aby si z mojich chýb poučila. Aby si NIKDY nerozmýšľala nad mučením samej seba. Tá bolesť ti ho nevráti. Nič ti ho nevráti. Ostali po ňom len spomienky a staré fotky.
Ako sa hovorí, každý človek v našom živote nás niečo naučí. Vieš čo ma naučil on? Milovať. Jeho. Rodinu. Priateľov. Čas. Mladosť. No hlavne seba.
pexels.com
Čas vyrieši mnoho problémov. Môžeš si byť istá, že raz to prestane bolieť. Neviem Ti povedať kedy. Možno potrebuješ týždeň. Možno mesiac, možno rok. Avšak za ten čas znova spoznáš toho najúžasnejšieho, úprimného a najláskavejšieho človeka – seba. A potom, keď sa nájdeš, nájdeš aj jeho. Muža, ktorý sa nebude hrať s tvojím srdcom.
Raz budeš šťastná. Verím tomu. Verím nám. Ver si. Miluj sa. Zbožňuj sa. Zaslúžiš si niekoho, kto bude tvoju lásku opätovať. Nepotrebuješ vedľa seba človeka, ktorý si ťa nebude vážiť a brať vážne. Niečo Ti poradím dobre? Nikdy sa kvôli niekomu nemeň. Ostaň sama sebou, taká aká si. Jedinečná, úžasná.
