My ženy sme záhadné stvorenia. Všetky naše výbuchy nálad a emócie. Jeden deň sme veselé, všade naokolo je dúha a všetko je krásne, no na druhý deň je naša nálada pod bodom mrazu. Na celý svet sa hneváme a z očí nám sršia blesky.
No, čo keď je tých zlých dní viac, ako tých dobrých?
Každá z nás má niekedy pocit, že by sa chcela vzdať. Má slzy na krajíčku a chce utiecť. Chce kričať. Chce sa zbaliť a odísť niekde ďaleko, niekde preč od všetkých ľudí a problémov. Niekde, kde by boli neustále dni plné šťastia a radosti.
pexels.com
Bolo by to ale príliš jednoduché. Potom by sme si nevážili tie krásne chvíle, momenty a lásku.
Ty to jednoducho nemôžeš vzdať, moja milá, aj keby si veľmi chcela. Nemôžeš. Nesmieš. Prečo?
Pozri sa na svoj život. Na to, čo vytváraš, na to kam smeruješ, čo robíš … To je dôvod, ísť ďalej.
Zlepšuješ sa? Napreduješ? Experimentuješ? Vidíš, daj najavo svoje vlastné ja a rob to, čo ťa napĺňa.
Nemôžeš sa nechať niečím rozptýliť, musíš pokračovať ďalej. Musíš sa hýbať a nezastavovať. Každý z nás, urobil nejaké chyby v živote. Všetci sme urobili zlé rozhodnutia, ale to, že by si to vzdala a ušla preč, by nič nevyriešilo.
Ale hovorím ti, milé nežné stvorenie, si stále tu. Napriek tým zlým veciam. Stále dýchaš. Máš stálu prácu. Stálych priateľov. Stálu rodinu.
Možno sa obávaš toho, čo bude, čo o tebe hovoria ľudia a ten strach ťa paralizuje. Ten strach ťa odrádza. Ale chcem sa len opýtať … máš ešte nádej? Pretože TY musíš mať nádej.
Čo je to, čo ti dáva zmysel života? Čo ti dáva zapálenie? Čo zapáli v tebe odvahu vstať a vrátiť sa znova späť?
To je to, vďaka čomu si tu. Vďaka čomu to nevzdávaš a ani to nesmieš vzdať.
Rob to, čo ťa urobí šťastnou.
pexels.com
Stále tam je nádej. Prepracuješ sa tým. Postavíš sa problémom a poradíš si s tým. Ty budeš existovať. Ty budeš mať svoj pokoj. Ty to dokážeš.
Hovorím ti tu a teraz … nevzdávaj sa. Nikdy sa nevzdávaj. Nepodľahni týmto zlým dňom a dostaň sa cez to, nedovoľ, aby ti ovládali život.
Vravíš, že už nie je šanca? Ale stále je šanca. Nikdy nie je neskoro. Záleží ale na tom, ako skončíš. Potom nájdeš tú silu postaviť sa znova na nohy. Môžeš túto hru vyhrať.
Nemôžeš si dovoliť nebyť sebou. Nemôžeš si dovoliť ísť do práce len kvôli peniazom.
Môžeš byť zrazená k zemi, nie však porazená.
Prechádzaš nejakými ťažkými časmi? Nemusí to tak ostať, môže to prejsť.
Chce to odvahu vzchopiť sa. Chce to guráž. Budeš musieť kopať hlboko do zeme, nabrať guráž a pokračovať stále a stále. Ale predsa sme nejaké silné ženy, ktoré to dokážu. Dokážeme všetko.
Možno ťa život práve teraz drží proti múru. Nemôžeš sa vzdať. Nemôžeš podľahnúť, lebo keby to bolo ľahké, každý by to mohol urobiť. Čo ak je niekde za tým múrom princ, ktorý by mal o nás záujem? A my mu utečieme, pretože si budeme myslieť, že to nezvládneme. Ale …
pexels.com
… keď ťa život zráža na zem, útoč naspäť.
Ak ťa život zrazí na zem, skús pristáť na svojom chrbte, pretože ak sa môžeš pozrieť hore, môžeš vstať.
A že si to TY, kto musí prijať osobnú zodpovednosť za to, aby sa to stalo.
A že to je ťažké. Ľahké nie je možnosť.
A keď ťa život zrazí na zem, vyskoč opäť na nohy a povedz: „Neskončí to, dokým ja nevyhrám!“
„Ženy musia vždy všetko zvládnuť… Máš pocit, že už nemáš ani štipku sily, a aj vtedy si silnejšia ako hociktorý chlap na svete. Nezabudni na to.“
