Bol krásny slnečný deň (teda, bolo ich viac) a tvoja duša našla tú moju. Leto. Všetko sa zdalo byť také jednoduché a príliš krehké. Ver mi, naozaj to bolo tak krehké, že s prvým dažďom, prišiel prvý problém.
Všetko to začalo pri západe slnka, keď sme hľadali maličkosti na lúke plnej kvetov. Farby a vône. Bolo to ako v rozprávke a naozaj som sa chvíľu cítila ako tvoja princezná. Mala som pocit, že spolu dokážeme všetko. Boli to jednoduché chvíle, no boli plné nádeje, lásky. V poslednom čase však premýšľam, či to pre teba naozaj nebola len nádej a pre mňa vylievanie lásky za niečo, čo nemá zmysel.
Nevidel si v tom zmysel. Vraj všetko pekné končí a naše pohľady sa viac nestretnú. Zrazu zapadlo slnko a pocítila som ten chlad, ktorý mi opantal srdce. Mala som pocit, akoby mi niekto vzal nádej a všetko dobro, ktoré som v sebe mala. Leto plné bozkov, západov slnka, prebdených nocí, sa zrazu zmenilo na chladné rána plné samoty a výčitiek. Verila som, že mám šancu na lásku. Naozaj som sa cítila ako princezná.
Po tvojom drsnom odchode som si vyčítala veľa vecí. Bála som sa pozrieť do zrkadla. Nevychádzala som z domu a slnko sa zmenilo na dážď. Ani som si nevšimla ten prechod počasia, pretože som mala plnú hlavu teba. Mala som plnú hlavu nás dvoch a našich spoločných spomienok. Neostalo mi nič, len naše spomienky na lúke plnej farieb a kvetov. Spomínam si, ako si mi priniesol kyticu ruží. Červenala som sa. Nevedela som čo povedať, a tak som sa ti vrhla do náručia. Pri tých spomienkach sa letmo usmejem.
Okej … všetky tie noci a plač odišli. Po istom čase, samozrejme. Teraz vnímam pokoj a pochopenie voči sebe. Mám tie spomienky a myšlienky na teba, no už sa mi pri každej nevynárajú slzy. Mám tvoje fotky a už na nich nepozerám s výčitkami, ale s radosťou. Dal si mi lekciu. Dal si mi krásne leto a naše spomienky, na ktoré nikdy nezabudnem, no už ma ďalej nebudú oberať o čas.
