Buď k sebe úprimná, ľúbiš ho? Alebo len ľúbiš ten pocit, ktorý pri ňom máš? Ten pocit, kedy vieš, že niekto ľúbi teba. Ten pocit, keď vieš, že niekto pre teba urobí všetko na svete. Ten pocit, keď vieš, že niekomu môžeš zavolať aj o polnoci a príde.
Ja som sa zo zaľúbenosti dostala veľmi rýchlo. Prebrala som sa a pochopila som, že som naozaj milovala len ten pocit, ktorý mi dával. Nebolo to o nás a o našom vzťahu. Bolo to o pocite, ktorý som mala, keď bol so mnou. Teraz si uvedomujem, že mi to chýba. Nepoviem, že mi chýba on, pretože viem, že to nie je pravda. Dlho som si myslela, že mi chýba. Že bez neho nie som úplná a že bez neho môj život nemá zmysel.
Boli sme spolu a všetko bolo tak, ako som chcela ja. Išli sme tam, kde som chcela ja. Robili sme to, čo som chcela ja. Jedli sme to, na čom som mala chuť ja. Nedivím sa, že ma to omrzelo a na neurčitý čas sme sa vzdialili. Dni potom boli veľmi nudné. Nemala som nikoho, s kým by som zdieľala moje pocity alebo názory. Nebol tu nikto, kto by so mnou súhlasil za každej okolnosti.
Teraz viem, že som si priveľa zakladala na tom, aby bol niekto pri mne. Mala som rada pocit, že nie som sama a že ma má niekto rád. No pravá láska ku mne nepríde skôr, dokým sa nenaučím milovať samú seba. Dokým nenájdem na sebe niečo, kvôli čomu budem so sebou rada tráviť čas.
Pravá láska ku mne príde vtedy, keď urobím zo svojich slabých stránok silné stránky a nebudem sa za nič hanbiť. Pravá láska ku mne príde vtedy, keď budem so sebou spokojná a bude zo mňa cítiť šťastie.
Prosím, zopakuj si otázku a buď úprimná. Zostávať v takom vzťahu nie je správne a ja viem, že to pochopíš.
