Trvalo to roky, čo moje srdce patrilo tebe. Dlhé mesiace a roky naplnené láskou k tebe. Bol si pre mňa dokonalý. Túžila som byť s tebou, po tvojom boku, predierať sa svetom. Ale ako roky ubiehali, obaja sme dospievali a hľadali seba samých. V okolí, doma či vo svete. Naše cesty sa rozdeľovali a znova spájali. Bez ohľadu na to, kde som bola, vždy si pre mňa znamenal najviac.
Vždy som sa vracala k tebe, pretože iba pri tebe som sa cítila byť doma. Ale len do jediného momentu. Do momentu, kedy som si uvedomila, že po celý ten čas tu láska skutočne bola. Len nie v tebe. Všade naokolo. A tak som to skúsila. Inde, s niekym iným…
A bolo to dokonalejšie ako čokoľvek iné. Našla som svoju spriaznenú dušu. Svoju lásku. Muža, ktorý ma od začiatku miloval tak verne a oddane, ako som dúfala, že to budeš robiť ty. Ale nastal zlom, chcel si to vrátiť. Zmeniť sa. Skúsiť to. Skúsiť niečo, čomu som svoje srdce a čas venovala pridlho. Skúsiť to, keď som sa pohla ďalej. Skúsiť to a prekaziť niečo, čo pre mňa znamenalo veľa.
Ty si ma naučil ľúbiť, on ma naučil milovať. Ty si ma videl ako jednu z možností, zatiaľ čo on ma od prvého momentu videl ako jedinú možnosť. Ty si sa snažil presadzovať svoj názory, on sa snažil plniť naše spoločné sny. Kus teba žije ešte stále vo mne. Vždy bude. Ale ako spomienka na niečo, čo kedysi znamenalo priveľa. City opadli, láska skončila, kapitola sa uzavrela. Ale budeš tu pre mňa a tak isto ja pre teba. Vždy a všade.
Ale už len kamarátsky. Pretože si mal príležitosť a mojou chybou nie je, že si ju nevyužil. Ja som dnes šťastná, po boku muža, ktorý ma nepotreboval stratiť na to, aby ma miloval správne. A ja som za tvoj odchod z minulosti vďačná, pretože mi do života priniesol niečo lepšie. A práve preto, sa k tebe nevrátim, pretože ťa už nedokážem vidieť ako muža, ktorému patrí moje srdce. Nedokážem sa na teba pozerať s láskou ako predtým. Naučila som sa oceniť na mužoch to dobré, to, čo pre mňa robia. Nebudem sa uspokojovať s málom, len preto, aby som niekomu neublížila.
