Nič viac som od teba nežiadala. Nepotrebovala. Lebo byť tvojou prioritou je ten najkrajší dar, aký si mi mohol darovať. Žiadne drahé cennosti, ale drahocennosťou tvojou som chcela byť. A zostať ňou naveky. Alebo aspoň na dobu neurčitú. Pocit, že niekam patríš. Že sa máš kam vrátiť. A rovno tak vysoko v rebríčku tvojich hodnôt.
Zobraziť celú galériu (2)Istý čas tomu tak bolo. A bol to neskutočný pocit. Hrialo ma pri srdci mať v tvojich očiach tak vysoké postavenie. Ó, ako veľmi som si to vážila. Aj keď som ti to nikdy nepovedala. Wau, cítila som sa ako kráľovná. Tvoja kráska, ktorú kým bude tvojou, nič ju nezrazí k zemi a bolesti tohto sveta len tak prejdu okolo nej. Žena, ktorej sa sebavedomie dvihlo do takých výšok že ani netušila, že to dokáže. Dokázala lietať bez krídel, lebo ty si ju držal nad zemou.
Prečo toto tvoje rozhodnutie tak skoro skončilo? Prečo som postupom času nadobúdala podozrenie, že sa ako tvoja priorita zrazu stávam iba jednou z možností? Ako je možné, že som sa prepadla tak nízko? Žeby bolesti tohto sveta na teba doľahli až tak, že som sa tiež stala bremenom?
Nechcem všetku vinu hádzať na tvoje plecia, možno aj ja mám na tom svoj podiel viny. Nemala som sa tak veľmi tešiť, že som konečne v niekoho očiach to najväčšie šťastie. Naozaj sa všetko vždy rozplynie?
Zobraziť celú galériu (2)Stále viac premýšľam, kedy sa v tebe prebudil človek, ktorý takto dokáže zahodiť, to čo má. To čo sa mu samo dáva. Alebo tam niekde stále driemal? Chcela by som vedieť, čo bolo stimulom, čo ho prebudilo a dokázalo takto zrazu prehodnotiť svoje sny a túžby.
Bojovať o materiálne je o dosť jednoduchšia záležitosť, berieš alebo dávaš ako sa ti len zachce. Bojovať o city je beh na dlhé trate – keď chceš veľa brať o to viac musíš dať.
