Konečne som sa rozhodla, že zatvorím kapitolu o tomto bolestivom vzťahu.
Naozaj som unavená z tvojich hier. Som unavená z toho, že ak ťa niekto prestane baviť, prídeš za mnou. Som unavená z toho, že som tvoja náplasť na zlomené ego. Že som len niekto, koho využiješ a zlomíš mi srdce.
Nie je to jednoduché – nechať ťa ísť. Myslím si, že áno, ale nie je to pravda. Spomienky sú ešte stále živé, bolestivé a rany z môjho zlomeného srdca sa nestihli zaceliť. No keď sa obzriem za seba, uvedomím si ako veľa času prešlo a ešte stále máš miesto v mojom živote.
Teraz prišiel ten čas, kedy ti hovorím skutočne zbohom. Kedy na teba nebudem myslieť pri rannej káve, kedy zabudnem na to, ako si ju pil a aký si bol pri tom neodolateľný. Kedy zabudnem na to, že si ma čakal vždy v piatok po prednáškach s čokoládou.
Kedy vyhodím všetky darčeky od teba, pretože všetky tie veci, mi pripomínajú tvoju lásku, ktorú už teraz nemám. Kedy vymažem naše fotky, na ktorých sme sa usmievali a boli sme zamilovaní. Teraz prišiel ten čas, kedy vymažem z mobilu playlist našich obľúbených pesničiek. Kedy mi tie pesničky už nebudú pripomínať teba. Teraz je ten čas, kedy tvoje tričká v mojej skrini zapadnú prachom a už ich nikdy nevytiahnem. Aj keď tam vždy budú.
Rozlúčim sa s tebou, pretože ma to bolí. Pretože ma bolí to, ako si s niekým iným. Nebudem tu písať, že som rada, že si šťastný s niekým iným. Bola by som rada, keby si bol šťastný so mnou.
So mnou však šťastný nebudeš, tak si mi to povedal a ja som to konečne prijala. Prišiel čas, kedy akceptujem tvoje rozhodnutie a hovorím ti zbohom.
Hovorím zbohom spomienkam.
Hovorím zbohom našej krátkej láske.
Hovorím zbohom pocitom, ktoré som cítila pri tebe.
Hovorím zbohom všetkým krásnym veciam, ktoré patria do minulosti.
Hovorím zbohom našej spoločnej budúcnosti.
Hovorím zbohom tebe.
