Neviem ako ty, ale ja som celkom posero. Nepozerám horory, pretože sa potom bojím. Čo sa týka strašidelných príbehov, keď ich počúvam, stavajú sa mi chlpy na celom tele. No Halloween sa blíži, a tak si môžeme každý dopriať trošku adrenalínu v podobe strachu. Tu sú strašidelné príbehy, ktoré sa stali ľuďom a vysvetlí ich len málokto.
Strašidelný zvuk, ktorý prerušil skladbu na mojom CD
Bola som v posteli a počúvala CD od známej metalovej skupiny. Hudba bola v plnom prúde a zrazu sa prerušila a zaznel ženský hlas. Znela ako letuška a veľmi pokojne a slušne povedala ´tvoje najväčšie želanie je zomrieť. Tvoje najväčšie želanie sa splní.´Vydesila som sa vyletela z izby snažiac sa nájsť niekoho dospelého. Povedali mi, aby som prestala vyvádzať, že to bola pravdepodobne časť inej skladby na danom CD. Niekoľkokrát som si celý album znova vypočula, no nenašla ani jednu pesničku, v ktorej by boli tieto slová. Aj dnes sa stále snažím nájsť pieseň, ktorá by v sebe mala tieto slová na konci. – freeCustomSpells
Pocítil som veľkú dlaň na mojej hrudi, ale nikoho som nevidel
Pred pár rokmi ma niekoľko priateľov pozvalo k nim na chatu v skalách, aby som im pomohol odstrániť niekoľko stromov, ktoré ohrozovali budovu. Chystali sme sa tam byť 2 noci, prvú noc sme sa ubezpečili, že chatka je v dobrom stave, rozdelili sme si postele, hrali sme poker a pili pivo až do skorých hodín. Chcel som ísť na WC niekedy v polovici noci, tak som vstal a šiel do kúpeľne. No kúpeľňa tam nebola, len latrína, ktorá sa nachádzala kúsok od chatky. Táto chatka mala malú verandu a len dve dvere, ktorými sa ľudia mohli dostať von.
Vychádzam von na verandu a zdravím kamaráta, ktorý tam fajčí. Otvorím vonkajšie dvere a zastanem. Nemôžem sa hýbať. Moje nohy sa nevedia hýbať, nemôžem pohnúť hlavou ani rukami. Cítim veľkú ruku, roztiahnuté prsty, tlačiace na moju hruď. Môj kamarát sa ma pýta, čo sa deje, tak mu hovorím. Nemôžem sa hýbať. Niečo ma drží na mieste. Nemôžem odísť. Ostal som takto niekoľko minút. Neprechádzalo to. Nakoniec som sa rozhodol, že nepotrebujem až tak veľmi močiť, a šiel som sa vrátiť naspäť dnu. V tej chvíli ma ruka pustila a mohol som sa hýbať. Vrátil som sa späť dnu.
Ľudia sa ma pýtali, ako som to tak rýchlo stihol, a tak som im vravel, čo sa v skutočnosti stalo. Navzájom sa na seba pozerali, ako keby o niečom vedeli, no nikdy som sa nedozvedel o čo išlo. Po zbytok noci všetci ostatní mohli opustiť budovu. Ja som sa o to nechcel pokúšať, až kým nevyjde slnko. Časť mňa verí, že ruka, ktorá bola na mojej hrudi ma nechcela vydesiť. Nikdy som sa kvôli nej necítil ohrozene. Udržalo ma to tam, aby ma držalo v bezpečí. Čo mi naznačuje, že ma tam vonku čakalo niečo iné. Konkrétne. – Vox Draconae
Zobraziť celú galériu (7)Počul som smiech malého dievčatka, vychádzajúci z bábiky
Keď sme sa s mojimi spolubývajúcimi presťahovali do súčasného domu, v garíži sme našli na dvakrát zabalenú plastovú bábiku v krabici. Jeden z nich ju priniesol dnu do domu a od vtedy sa v dome začali diať divné veci. Prechádzal som sa po dome, nikto z mojich spolubývajúcich nebol doma a počul som dievčenský smiech. Deň alebo dva neskôr, v inej časti domu, jeden z mojich spolubývajúcich telefonoval so svojou priateľkou, ktorá ho zastavila v polovici vety, aby sa spýtala, či tam je dievča. Povedal, že tam nie je žiadne dievča a ona na to, že počuje dievčenský smiech niekde v pozadí. Konečne, pred pár dňami som bola doma sám a prechádzal som cez suterénne dvere, pričom som počul malú dievčinu, ktorá mala konverzáciu v suteréne, nepočul som dobre o čom to bolo, ale hlas ako tento som nikdy predtým nepočul. -immaboss1856
Tvár odtlačená na zrkadle v mojej spálni
Vrátil som sa domov z New Yorku, zapálil som svetlo v izbe a všimol si tvár starého muža otlačenú na mojom zrkadle. Nos, oči, ústa, všetko. Vyfotografoval som to a dal obrázok na Snapchat, moji priatelia sa tak vydesili, že mi kázali dať to preč a to ma vystrašilo ešte viac. – Young- Hodor
Zobraziť celú galériu (7)Zobudila som sa s pocitom, že mi horí pokožka
Jedno ráno som sa zobudila s pocitom, že moja pokožka horí. V priebehu pol hodiny sa na koži mojej ruky ukázali pľuzgiere, ktoré neustále rástli. Boli veľkosti štvorcov a hrúbky asi 1 cm. Moja matka ma zaviezla na pohotovosť, kde boli lekári veľmi zmätení. Jediné, čo mohli urobiť bolo vyprázdniť pustuly, ale nikdy mi nevraveli, z čoho to je. Dodnes mám jazvy. – nosynonymforsynonym
Mal som sen, ktorý mi spôsobil fyzickú bolesť
Zaspával som so stoličkou vedľa mojej postele a chrbtom k nej otočený. Skrátim to, sníval sa mi sen, v ktorom bola táto dievčina s dlhými čiernymi vlasmi a skreslenou tvárou, ktorá sa ma snažila prinútiť mať nejakú verejnú reč, pri preberaní ocenenia, keď som odmietol, surovo mi strelila facku, ktorá bola taká silná ako 10 faciek, až som prerazil dopredu a prebudil v polovici cesty. Podivná a strašidelná vec je to, že sa mi zdalo, akoby ma niekto naozaj silno udrel po chrbte a cítil som bolesť, ktorá trvala niekoľko minút. Až som sa postavil a šiel si do zrkadla skontrolovať, či tam nie je odtlačok ruky. – I-Orion-I
Zobraziť celú galériu (7)Zažil som zvláštnu sériu snov
Ako dieťa som mal zopár zvláštnych snov. Raz sa mi snívalo, že som bol niekde v obrovskom zábavnom parku. Mal niekoľko kolotočov, niekoľko prekážkových dráh, ako lezecká stena a guľová jama. O 6 mesiacov neskôr sa mi znova snívalo o tom mieste. Potom opäť o 6 mesiacov neskôr. Vždy tam bola noc, no svietilo tam množstvo svetiel. Neustále sa tam veci hýbali, vždy tam bolo niečo iné, ale miesto bolo stále rovnaké. Miesto vyzeralo staršie ako keby tam malo byť jeden rok. Vyzeralo to, že to mohlo byť tak 15-20 rokov staré. Veci začínali hrdzavieť. Musel som presvedčiť sám seba, že ak by toto miesto skutočne existovalo, nikdy som tam naživo nebol.
Toto miesto malo vždy zlovestnú atmosféru, ako keby sa tam dialo niečo, čo nevidím. Mal som pocit, že ma to lákalo. Bolo to pocit, že ak vybočím z cesty, stratím sa alebo ma niečo chytí, a keď som tam bol, už akoby som bol stratený. Nikdy tam neboli žiadni sprievodcovia, nikto nepredával tričká. Len ľudia, ktorí sa zdanlivo bavia. Zabudol som na to. O rok na to som ležal na posteli v dome môjho otca. Zrazu som sa tam ocitol znova. Nemohol som tomu uveriť.
V tom čase bol ten park úplne opustený, pokazený a vyprahnutý. Tráva prerastala a na budovách bolo veľa vegetácie. Všetko hrdzavé a pokazené. Stále bola vonku tma, no to miesto bolo osvetlené umelým svetlom, nie tak jasným ako pred tým. Žiarovky starého štýlu. Všetky farebné svetlá boli preč. Zdá sa, že miesto sa trochu rozšírilo ešte pred tým, než padlo na úplne dno. Bola tam minimálne jedna zle schátraná koncertná sála. V snoch pred tým, tam ale žiadne koncertné indoorové miesto nebolo. Hoci to miesto vyzeralo ešte strašidelnejšie, nebál som sa. Keby tam bolo niečo, čoho som sa mal obávať, aj to by schátralo. Čokoľvek to bolo, už by to nefungovalo. Tekutina by sa dostala do častí, ktoré mali byť suché, a vytekala z vecí, ktoré mali mať v sebe tekutinu. Bolo zvláštne ako som sa cítil ohľadom týchto snov. -JesterofToms
Zobraziť celú galériu (7)Cítil som, že niekto sedí vedľa mňa na posteli
Moja spálňa sa nachádzala v suteréne starého domu a kedže bol naozaj stará mohol si počuť, keď niekto schádzal dole po schodoch. Ležal som na posteli, chrbtom otočený k dverám, keď som pocítil, že sa vedľa mňa niekto posadil, pretože posteľ poklesla. Každý jeden chlp na mojom tele stál a začal som sa triasť, keď som sa otáčal, aby som videl, kto vedľa mňa sedí. Nikto tam nesedel, no priehlbina na posteli bola stále viditeľná. Pocítil som, že to vstalo a odišlo a okamžite som vybehol z postele a utekal hore schodmi, no po celý ten čas som cítil akoby bol niekto za mnou. Chcel by som sa tam vrátiť a zistiť, či je to tam stále také strašidelné alebo to bolo len našou rodinou. – npcvillager
Stratila som dve hodiny môjho života
Stratila som dve hodiny môjho života. Chystala som sa do školy a môj otec bol doma so mnou, pretože ma šiel odviesť. Sledovali sme správy v televízii, keď to zrazu zamrzlo. Vypli a zapli sme televízor znova, aby to začalo fungovať a za ten čas ubehli 2 hodiny. Takže sme buď obaja zaspali bez toho, žeby sme si to uvedomovali alebo sa stalo niečo naozaj zvláštne. Osobne si myslím, že sme skočili do inej dimenzie. – Failingdegree91
Môj syn neprestával rozprávať o minulom živote
Môj nevlastný 5 ročný syn mi rád hovorí o svojom minulom živote, kedy mal iné meno a nežil s nami. Z času na čas mi náhodne zmieni nejakú informáciu o jeho minulom živote a mňa to stále privedie do rozpakov. Najmä pre to, že mená a miesta, ktoré používa sú také, na ktorých sme nikdy neboli a nikdy s nimi nehovoril. Povedal mi, že žil v Kalifornii v meste ktoré ma na začiatku slova T a na konci A (pozerala som na to a existujú také dva). Niekoľkokrát spomenul, že mu chýba šoférovanie jeho červeného športového auta po pláží. Žijeme na východnom pobreží a nikdy sme neboli v Kalifornii ani ho nezobrali na pláž. Hovoril tiež o tom ako sa vrátil domov, kde našiel svoje nové mačiatko, ktoré mu vraj ušlo z bytu a bolo zrazené autom na ulici. Popísal ju, povedal mi jej meno, a hovoril o tom, ako ho to ešte stále dokáže zosmutnieť. – AnxiousOwlette
Počuli sme ženský krik z lesa
Žijem v blízkosti lesov, a zvyčajne v noci počuť líšky ako štekajú a vydávajú rôzne zvuky (špeciálne medzi 2 a 4 hodinou ráno, vstávam o 5:30). Pred niekoľkými mesiacmi líšky zavíjali v obvyklom čase o 2:37, utíšili sa o 20 minút neskôr. Okej, trošku divné, pretože to zvyčajne trvá tak 40 minút, ale aspoň som mohla ísť naspäť do postele. Toto sa stalo v auguste a vtedy občas zvykli zavíjať aj 2 hodiny. 10 minút neskôr došlo k poslednému „výkriku“, ktorý však znel inak… ľudsky. Poznáte tie filmy, kedy je napadnutá žena a počas toho, ako ju chce niekto zabiť vykríkne? Tak toto znelo úplne rovnako. Nemusím hovoriť, že do postele som sa už nevrátila a ostala hore, aby som sledovala východ slnka. Druhý deň ráno prišiel do izby môj brat a pýtal sa ma, či som počula v noci ten výkrik, pretože jeho prebudil. Keď som vravela, že áno, obaja sme sa vybrali do lesa, aby sme zistili, či sa tam v noci niečo nepríjemné nestalo. Nič sme nezistili a polícia sa neunúvala robiť nejaké vyšetrovanie. -BonLee64
Zobraziť celú galériu (7)Nespoznala som vlastné susedstvo
Môj manžel a ja sme boli na ceste do susedstva – touto cestou som chodila každý deň, no zrazu som netušila, kde sme. Nedokázala som rozpoznať žiadne orientačné body, mená ulíc atď. Začala som panikáriť. Môj manžel ma upokojil a pripomenul mi, že som v bezpečí atď.. Prešlo to, ale pri pomyslení na to mi stále behá mráz po chrbte. – sassylittlespoon
Môj domov z detstva mal niečo, čo žilo vo vnútri mojej izby
Som presvedčená, že v dome, kde sme žili počas môjho detstva, strašilo a, že ´on´žil v mojej izbe. Myslela som si, že som blázon, až kým po rokoch neskôr si moju izbu nezobral otec, ktorý tam zažil zopár podobných divných vecí. Je ťažké vybrať len jednu. Domáci miláčikovia odmietali byť v mojej izbe, mačky šialene škrabali na dvere, len aby sa dostali z nej von. Nikdy som nespala dobre a musela som mať vždy zažaté svetlo. Vždy to začína s poklepaním na okno. Keď som zaspávala, cítila som, že ma niekto stlačil môj vankúš a ja som okamžite vystrelila hore. Často som sa zobudila so stŕpnutou rukou, pretože som celú noc pevne držala prikrývku, aby ma celú zakryla. Skúšala som sa postaviť a nahlas prehlásiť, že toto je moja izba a ´on´tam nie je vítaný. List papiera sa zodvihol zo skrine, vo vzduchu pokrčil a spadol za skriňu. Nikdy som ho nenašla. Keď som mala 13 rokov alebo tak nejak, tak som bola sama doma. Čítala som si knihu vo svojej izbe, keď som počula, ako niekto s celou silou hodil krabicku o stenu v mojom šatníku.Volala som môjmu dedkovi, aby prišiel pre mňa, zatiaľčo som sa pokúšala dostať von, lenže moji rodičia zamkli železnú bránu (pretože sme mali neprispôsobivých susedov), takže som ostala uväznená dnu, až kým ma môj dedko nenašiel pritisnutú k tej bráne. – Witchundertones
Zdroj: thoughtcatalog.com
