Nikdy som ti nepovedala, ako často ti chcem poslať moju fotku s nádejou, že si ju pozrieš. Nikdy som ti nepovedala, ako veľmi som ťa milovala. A ako veľmi ťa ešte stále ľúbim.
Nikdy som ti nepovedala, koľko správ som ti napísala, ale nikdy som ich neodoslala, pretože som nechcela, keď vidím, ako ma ignoruješ. Nikdy som ti nepovedala, koľkokrát som sa pozerala na mobil a premýšľala nad tým, či by som ti nemala zavolať. Ale dúfala som, že mi zavoláš ako prvý ty.
Nikdy som ti nepovedala, ako som sa vždy usmievala nad správami, ktoré si mi posielal. Nikdy som ti nepovedala ani to, že som si v hlave premietala naše rozhovory, a aj keď boli obyčajné, mne sa zdali čarovné. Nič nie je viac atraktívnejšie, ako počuť tvoj šťastný hlas.
Nikdy som ti nepovedala, ako spomínam na každý kompliment, ktorý si mi dal, keď sa cítim zle. Nikdy som ti nepovedala, že hoci sme spolu ani nechodili, zlomil si mi srdce. Nikdy som ti nepovedala ani to, ako veľmi ľutujem slová, ktoré som ti v tú osudnú noc adresovala.
Nikdy som ti nepovedala, ako veľmi ma láme to, že sme pre seba teraz cudzí. Nikdy som ti nepovedala, ako veľmi som plakala po tom, ako si odišiel. Nikdy som ti nepovedala, koľko pre mňa znamenali momenty, ktoré sme spolu zažili. Nikdy som ti nepovedala, že si mi vlastne zobral srdce… a potom si s ním odišiel.
Nikdy som ti nepovedala, koľko veľa si pre mňa znamenal. Vtedy, keď sme večer sedeli na terase a dívala som sa ti do očí. Vtedy som si uvedomila, že ťa milujem. Ale nikdy som ti to nepovedala.
A tak, jediné čo môžem urobiť je to, že ti to napíšem. Preto je toto venované tebe. A všetkým zlomeným dušiam, ktoré sa cítia rovnako.
Zdroj: thoughtcatalog.com
