Vtipné situácie, ktoré zažívaš, keď neustále a všade meškáš
Life
Pri telefonáte s kamarátkou jej vravíš, že si už na ceste, no stále sedíš doma a vyberáš si outfit.
Priatelia ťa radšej všade pošlú o polhodinu skôr, pretože vedia, že aj tak prídeš neskôr.
Prídeš neskôr, no si totálne stratená.
Akonáhle niekam konečne prídeš načas, všetci na teba len udivene zízajú a pýtajú sa ťa, čo tam robíš tak skoro.
Mimochodom, fráza načas pre teba znamená, že stále máš ešte 10 minút čas.
Keď opäť píšeš kamarátom, že meškáš, snažíš sa vymyslieť si nejaký dobrý dôvod. No oni ťa už dobre poznajú …
Teraz sa však už len ospravedlníš za svoj neskorý príchod. Všetci ale vedia, že je to zbytočné.
Raz za čas sa ti naozaj podarí konečne niekam ísť načas, no samozrejme musí byť zápcha alebo minimálne apokalypsa. To znamená, že aj tak opäť budeš meškať. Nič nové.
Tvoje výhovorky ohľadom meškania vyznievajú nepravdivo. Nenašla si tú reštauráciu, nevedela si nájsť dobré miesto na parkovanie, nemala si čas…
Všetci však vedia, že si aj tak pozerala seriál do poslednej možnej minúty.
Aj keď už máš konečne nejaký dôvod na to, že meškáš, nikoho to nezaujíma, pretože sú na tvoje meškanie zvyknutí.
Niekto ti raz povedal: Jediný deň, kedy si nemeškala, bol ten, kedy si sa narodila. Veľmi vtipné.
Nepriznáš si však, že meškáš. Radšej hovoríš, že tvoj čas príchodu je ideálny.
Nastavíš si všetky možné hodiny o niekoľko minút dopredu, no ani to nepomáha. Namiesto toho si povieš: Mám ešte stále päť minút čas!
Si expertkou v najtichšom otváraní dverí a dokážeš vstúpiť do miestnosti bez toho, aby si ťa niekto všimol. Máš v tom prax už zo školy.
Ak sa jedná o niečo naozaj dôležité, napríklad musíš niekam odletieť, radšej sa na letisko vyberieš o dve hodiny skôr, pretože vieš, že len tak tam prídeš načas.
Tvoj život sa úplne zmení, keď nastane letný čas.
Ľudia ťa všade pre istotu pošlú o pätnásť minút skôr.
Budeš meškať stále, nezáleží na tom, kam sa vyberieš. Aj teraz už meškáš, pretože namiesto toho, aby si odišla z domu si si prečítala tento článok 🙂
Zdroj: thoughtcatalog.com
