V každom druhom citáte čítame o tom, že naše šťastie závisí od nás samých. Internet zaplavujú vtipy o Nikolách, ktoré si nevážia seba samé. Aj ja v tom vidím veľkú múdrosť, avšak rozum a srdce nejdú vždy ruka v ruke. Všetci by sme si priali, aby to išlo takto ľahko. Rozhodneme sa, že sme šťastní a ono to skrátka pôjde samo. Škoda, že to takto nefunguje.
Nie vždy sa nám splní to, po čom túžime
Sny máme na to, aby sme snívali. Túžby máme preto, aby sme túžili (hlboké zamyslenie, viem). Pravdou ostáva, že naše túžby a sny nás ženú v našom živote vpred. Ak by sme mali od začiatku všetko a vždy žili de facto v cieli, stagnovali by sme. Nemôže sa nám vždy dariť a nemôžeme mať úplne všetko. Myslím si, že väčšina z nás najprv najviac túži po uznaní od rodičov. Chceme, aby na nás mohli byť pyšní a aby sa mohli s hrdosťou chváliť našimi úspechmi (minimálne susedom a kamarátom, čo sa nevylučuje!). Pri prvej jednotke sa rodičia nadúvajú pýchou, pri prvom pokarhaní riaditeľkou už menej. Nikto z nás neprežíva iba úspechy, občas sú to i pády. Niekedy nádeje našich rodičov rozdupeme a opľujeme, napriek tomu nás ľúbia. Lebo taká je rodičovská láska, bezhraničná. Ani láska nie je vždy obojstranná, srdcia bývajú zlomené. Dôležité je sa nikdy nevzdať a neprestať veriť. Čas všetko vylieči a niekedy nás naše najväčšie zlyhanie privedie k veľkým úspechom.
Všetci si zaslúžime lásku a uznanie
Nikto nie je dokonalý. Často sa mýlime a robíme chyby. Bývame zranení a podráždení. Mračíme sa, kričíme a plačeme. To z nás nerobí zlých ľudí. Skrátka nie vždy ukazujeme okoliu to najlepšie z nás. Kto z nás je natoľko dobrým človekom, že sa môže hrať na sudcu? Kým niekoho dobre nepoznáme i s jeho detailným príbehom, nemáme právo ho súdiť a už vôbec nie ho považovať za zlého. Práve naopak, títo ľudia potrebujú našu pomoc, súcit a úsmev. Ak aj je niekto zlý, nezaslúži si lásku? Veď tá jediná mu môže pomôcť. Niekedy ani dobrí ľudia necítia od svojho okolia lásku. Iba rozdávajú a nič sa im nevracia späť. My ľudia sa často chováme ako roboty bez emócií a to je veľmi zlé. Napriek tomu verím, že sa nám všetko dobré raz vráti. Ľudí mnohokrát za ich prácu neoceňujeme. Všetko považujeme za samozrejmosť. Ani neviete ako sa človeku rozžiaria oči, keď ho za jeho prácu pochválite. Zaslúži si to.
Uznanie ani lásku si nevynútime
O tom, či nás niekto bude milovať rozhoduje on, nie my. Môžete byť absolútne perfektný, lenže on vás nevidí vašimi, ale svojimi očami. Ani pochvalu si nevynútite, je to rozhodnutie niekoho iného. Po hádke občas síce môže prísť vyznanie, avšak nemôže mať silu a úprimnosť spontánnej výpovede. Nechcite to teda v prvom rade od druhých, začnite pri sebe. Pochváľte ľudí okolo seba, prejavte im lásku. Činom, gestom, slovom. Veľmi často prehliadame, že práve na týchto maličkostiach naozaj záleží.
