Nikdy som nechápala ľudí, ktorí sú závislí na jednom človeku. Dobre, možno nie závislí, ale bez neho si nevedia predstaviť ani jeden deň. Ja som tomu nikdy nechápala. A mám okolo seba ľudí, ktorí bez danej osoby nevydržia.
Postupom času som ich začala chápať. Ten pocit samoty, ktorý som mala posledné mesiace pomaly mizne. Chcem sa na chvíľu zastaviť, a vedieť, že sa všetko môže aj u mňa na dobré obrátiť. Aj keď by ma to nenapadlo ani v tom najbláznivejšom sne. A to mám predstavivosť dosť veľkú. Vždy som bola človek, ktorý má nastavené svoje plány a doslova nalinkovaný ideál človeka. Chcela som si ísť za každú cenu za tým. Ale osud to zariadil inak. A ja sa mu stále smejem. Neprestávam sa čudovať, čo všetko sa okolo mňa deje práve teraz. Je to skúška. Som schopná to znášať aj sama bez pomoci? Bojím sa povedať koľko toho ešte zvládnem.
zdroj: autorka článku
Mám v hlave blok. Veľmi jednoduché je to vysvetliť. Možno pár ľudí bude so mnou súhlasiť. Na niečo sa celý deň teším, už sa blíži tá hodina a zrazu. Všetko sa zruší. Vtedy prichádza môj blok. Ťažko sa mi dýcha, začnem veľmi premýšľať, mám plno energie (ako napríklad teraz v noci, keď som toto písala) a zároveň by som sa už najradšej nikdy neprebrala. Teraz neviem čo bude zajtra. Nechcem znova blok. Aj ja chcem zažiť to šťastie.
Každý z nás si váži iné veci. Je to úplne normálne. Za seba môžem povedať, že ja si najviac vážim lásku. A som schopná pre ňu urobiť čokoľvek. Navždy budem chápať, čo slovo láska znamená a aký má význam. Je mi ľúto, že som to pochopila až tento rok. Ale keby veci neboli tak ako sú práve teraz, nikdy by som sa neposúvala ďalej a nebola by som možno taká silná osoba ako som.
zdroj: autor článku
