Na túto tému bolo napísaných veľmi veľa článkov. Napriek tomu si myslím, že táto téma ešte nie je vyčerpaná. Deti, ktoré prežili tisícročie. Veľa sa hovorí o tom, že sme drzí a skazení. Nepoznačili nás rôzne politické režimy ani vojna, a preto vraj nevieme pochopiť skutočné starosti. Máme k dispozícií rôzne výdobytky modernej doby, je náš život vďaka nim ľahší? Sme generácia, ktorá ostane žiť v stereotype alebo sa naozaj pokúsime niečo zmeniť?
Vo svete sa za jeho existenciu odohralo veľa zla. Vojny, vraždy, krádeže. Problémom je, že čím sú ľudia i technológie vyspelejšie, tým sú krutejšie a bolestivejšie. Rasizmus, šikana, diskriminácia. Boli tu bezpochyby i v minulosti, ale nie až v takej miere. Strach a hnev sú akýmsi motorom negativizmu. Kam sme sa to dostali, keď na telesnej umierajú deti. Malým deťom v obchode bez problémov predajú alkohol i cigarety. Keď muž, ktorý sa zastane ženy príde o život. Krádež bicykla pred budovou nemocnice? Rozčuľovanie sa v aute na ceste, keď ide auto pred nami 50 km/h tam, kde je to prikázaná rýchlosť? Tomu hovoríme pokrok? To sa musí pokrok v technike rovnať úbytku emočnej inteligencie?
Nepôjdeme voliť, pretože vraj niet koho. Tí, ktorí nám majú ísť príkladom, si neuctia ani len prezidenta, nech už je akýkoľvek. Často máme pocit, že sme niečo viac, že môžeme všetko. Ak niekto len trošičku zraní naše ego, hneď bežíme na súd. Deti v škole sa neboja učiteľov, učitelia sa boja žiakov. Kde je rešpekt? Samé sťažovanie sa a žiadne riešenie na dosah. Nadávky a urážky. Nevieme nájsť hranicu medzi kritikou a hrubým urážaním. Nič nám nie je dosť dobré. Narodili sme sa slobodní a celý život žijeme v slobode. Podľa mňa ani nechápeme pravý význam tohto slova. Boli časy, keď ženy nesmeli ani vyjadriť svoj názor. V mnohých krajinách sa do teraz považujú za menejcenné. My namiesto toho, aby sme si to vážili, sa často chováme drzo a povrchne.
My sme tí, ktorí môžu všetko zmeniť!
Ách, prečo nevidíme to pekné? Viete čo je na tom všetkom najhoršie? To my sme tí, ktorí môžu zmeniť svet. Všetky chyby a prešľapy sa môžeme pokúsiť napraviť. Môžeme odstrániť neprávosť a dať tomuto svetu krásu. My sme nezažili vojnu ani obmedzujúce režimy, kto iný, ak nie my, má nabrať odvahu všetko zmeniť?! Prečo namiesto všetkých tých rečí neskúsime niečo spraviť? Áno jasné, frfľať je jednoduchšie. Možno by však bolo správne sa nad sebou zamyslieť. Vo svete sa dejú strašné veci a ak s tým niečo nespravíme, v akom svete budú vyrastať naše deti?
Každá minca má dve strany
Áno, chýb máme neúrekom, ale sme tvárni a ochotní sa učiť. Síce sa viacero učiteľov vyjadruje, že deti hlúpnu a v minulosti bolo učiva viac….Lenže bolo oveľa menej informácií a je ťažšie si vyselektovať to správne. Môžeme cestovať, spoznávať nové kultúry a slobodne vyjadrovať svoj názor. Máme veľa možností. Musíme sa len správne rozhodnúť ako s tým naložíme. Život je plný krásy a radosti. Plný dobrých ľudí, ktorí by sa pre iných rozdali. Na všetko to dobro nesmieme nikdy zabudnúť. Mali by sme sa všetci zomknúť a dať svetu najavo našu existenciu. Že tu sme a nebudeme sa viac všetkému nečinne prizerať. Lebo i keď život nie je fér, všetko zlé sa raz človeku vráti. Možno konečne prišiel čas nabrať odvahu, pretože jediná istota, ktorú v živote máme je, že príde zmena.
