Keď sa stretnú dve boľavé duše, nebo sa na okamih zatiahne a spustí sa dážď. A po daždi nepríde dúha, ale nekonečná hmla, cez ktorú sa skúsia preplávať spolu, pretože vedia, že bez seba by sa stratili vo večnej prázdnote.
Keď sa stretnú dve ubolené duše, čas sa zastaví a všetko dáva na krátky moment zmysel. Kvety majú sýtejšie farby a hudba znie ušiam lahodnejšie. Zatiaľ, čo im nad hlavami poletujú vrany, ony sa držia za ruky a vysmievajú sa tme.
zdroj: unsplash.com
Keď na seba narazia dve uplakané duše, všetko navôkol zmizne v šere a jediné, čo ostane žiariť, budú ich oči plné lásky. Budú spolu bežať v absolútnej voľnosti a bez výrazu v tvári hľadať raj. Vedia, že na svete nie je. Je príliš prehnitý a plný bolesti. Tento svet sa ich bude neustále snažiť rozdeliť, no oni sa nevzdajú a naďalej sa mu budú vysmievať. A keď konečne natrafia na raj, splynú v jedno, pretože im trvalo veľmi dlho, kým sa našli.
Keď si k sebe sadnú dve utrápené duše, debaty nemajú konca. Jednotlivé slová nadobudnú väčší význam a siahodlhé vety krajšie konce. Bez toho, aby sa dotkli, cítia a prežívajú všetko rovnako. No aj keď jedna po druhej túži, nikdy sa skutočne nespoja, pretože tento svet je pre ne príliš temný. Už neznesú viac bolesti. A láska so sebou prináša najväčšie sklamania, pády a útrapy.
zdroj: unsplash.com
Keď sa do seba zamilujú dve boľavé duše, v hĺbke srdca vedia, že ich nečaká šťastný koniec. Na tomto svete nie. Možno v budúcom živote, možno v inom vesmíre. Zatiaľ ostanú okolo seba poletovať v temnej ničote.
Keď sa lúčia dve smutné duše, všetko sčernie a znovu nadobudne prázdne kontúry. To, čo celý čas hľadali, zas odchádza. A nikdy nebude celkom ich. Nebo sa opäť zatiahne a spustí sa lejak. Lejak plný horkých sĺz a zlomených sŕdc, ktorých je plný tento svet.
